Ako Aidinka pivu reklamu robila, alebo NF - pokračovanie

Naša krčmáročka Milka mala Aidinku. Zaspala jej 11-teho apríla pred troma rokmi . Nezomrela, nikto ju neutratil a verím, že nikdy netrpela, jednoducho - zaspala. Aidinka prežila krásny a plný život a dala ho aj 16-tim šteňatám. V plnom zdraví a sile sa prehupla cez 14 ty rok. Vždy sa zvykla obšmietkať popod stoličky štamgastov, kde dostala oblízať penu z piva, tu korbáčik, či Horalku. Pri tom poslednom už na mňa Milka aj zazerala... Pamätám sa, ako jej raz kúpila a uvarila na skúšku bravčové nožičky a dostala aj kus z hlavy,či to schrúme. Na druhý deň Milka skoro dostala šok, keď našla všetky tieto kompomenty zahrabkané v črepníku s fikusom tak, ako keby prasiatko práve vyliezalo zo zeme - rypáčik a dve labky... Raz večer si majiteľka všimla podozrivú hrču na mliečnej žľaze Aidinky. Zobrala Aidinku ku kolegovi, ktorý jej Aidinku vyšetril a rovno povedal - karcinóm. Rovno na mieste jej navrhol Aidinku utratiť. Považujem to v tej chvíli za dosť nerozumné. Aidinka sa smutne dívala, ako jej gazdiná Milka v tej chvíli skolabovala. Pochopila, že sa deje niečo Vážne a ticho kňučala, keď Milka v šoku plakala a stále len krútila hlavou . Aidinka s ňou prežila celý život a jednoducho odmietala niečo také urobiť. Prezrela som kompletne psa a osnímkovala celý hrudník ( vylúčenie metastáz ). Hrudník bol čistý, na parenchýme pľúc neboli žiadne podozrivé zmeny. Aidinka bola plná vitality, jesť jej chutilo, žiadne iné zmeny nemala. Nádorovité zmeny boli zatiaľ presne ohraničené a nehodlali sa prevaliť navonok, ani sa prudko nezväčšovali... Súhlasila som s tým, že Aidinka bude mať dôstojnú starobu, pokiaľ sa len bude dať. Milka ju kŕmila šunočkou, pamlskami - samozrejme v rozumnej miere a pravidelne som psa sledovala. Aidinka bola stále vitálna a jesť jej chutilo. Behala a lietala ostošesť. Asi po pol roku sa otvoril prvý nádor. Súhlasila som s jeho sterilným krytím a sledovaním psa. Možnú infekciu sme prekryli antibiotikami, najmä keď sa nedopatrením očliapala v Hrone. Rana sa napodiv ohraničila a skľudnila. Skrátim to. Vyhrali sme pre Aidinku skoro rok života. V posledných mesiacoch ste síce mohli vidieť Aidinku, ako sa hrdo prechádza navlečená v tričku Martiner, či Corgoň...decentne ukrývajúcom obväzy. Lietala, tešila sa zo života. Viditeľne však schudla a skôr sa unavila. Raz v apríli, tesne pred Veľkou nocou ma večer Milka zavolala. Vraj Aidinka napodiv spí celý deň. Pospávala aj predtým. Poznáte to - ako starý človek - zvykla zadriemkať na jarnom slniečku. Našla som Aidinku pospávať, bola čudne malátna. Vyšetrila a zmerala som teplotu. Necelých 32°C. Bolo mi to jasné. Aidinka mala pár hodín života. Ako by už vypínala... Ale ako to vysvetliť Milke ? Ako jej povedať, že telíčko jednoducho už má dosť a vek si žiada svoje ? Bez pár dní by Aidinka mala 16 rokov... Milka plakala. Navyše mala plnú krčmu, takže musela lietať pomedzi ľudí a obsluhovať. Vysvetlila som jej, že Aidinka netrpí, ani ju nič nebolí. Jednoducho sa rozhodla - odísť. Aidinku som previazala. Napichala som ju ešte, aby sa jej lepšie dýchalo a "šlapalo" srdiečko. Aidinka mi oblizla ruku, spapala horalku a vzápätí na to zládovala celú večeru. Ešte si aj pýtala. Pýtala sa von, vyvenčili sme ju. Prešla celú krčmu. Zastavila sa pri každom stole, nechala sa všetkým potľapkať. Dlho sa na každého hosťa - stamgasta dívala a krútila chvostom. Zjedla všetko, čo jej podali. Potom sa vrátila dozadu a ľahla si na svoje miesto. Ticho hľadela - ako by chcela povedať - "Tak už choďte. " Milke som nakázala, aby ma okamžite zavolala, keby sa niečo dialo. Asi o pol noci mi Milka zavolala, že Aidinka zaspala hneď ako sme odišli... Asi o hodinu, keď bola naraziť sud, našla Aidinku pokojne ležať na koberčeku. Naveky vyrovnanú, dobre napapkanú na dlhú cestu, pokojnú... Pochovali ju v záhrade pod jabloň hneď na druhý deň ráno.