Ale dosť bolo Hviezdoslava, je najvyšší čas vyraziť. Kriváň nás už čaká. Berieme ruksaky na chrbát a vyrážame z Troch studničiek. Auto nechávame zaparkované pri ceste pri ostatných a začíname výstup po zeleno značenom turistickom chodníku.
Vnárame sa po cestičke do lesa a postupujeme nahor. Les sa mení v kosodrevinu a odhaľujú sa nám krásne výhľady. Počasie nám praje a začína byť riadne horúce. Predbiehame niekoľko turistov, zastavujeme sa na vyhliadkach, aby sme sa občerstvili a spravili nejakú foto. Kamenný chodník je však čoraz náročnejší, kto má "kamzíčie" vlastnosti, bude to preňho malina. V horšom počasí tu musí byť klzko. Posledný úsek zdolávame s eufóriou v srdci a duracelovou energiou v nohách.
Výhľad je naozaj úžasný, na všetky svetové strany! Kým sa tu delíme o pár metrov štvorcových s ostatnými desiatkami "horolezcov", spúšťou foťáku cvakáme o stošesť. Ale tie emócie, čo máme v srdci, tam asi nezachytíme. Oddýchnutí, občerstvení a zasýtení krásnymi výhľadmi, sa vydávame na cestu dolu. Ešte máme pred sebou riadny kus cesty.
Zdá sa, že zostup trvá dlhšie ako samotný výstup a dáva zabrať "brzdiacim" svalom na stehnách. Kriváň za nami pomaly rastie, a my sa zas akoby zmenšujeme. Cestou sa krátko zastavujeme pri partizánskom bunkri. Dochádzajú nám zásoby pitnej vody, našťastie už to k autu nemáme ďaleko. Príjemne unavení sa prezúvame z trekových topánok a vraciame sa na chatu, kde dá bodku za krásnym dňom večerná opekačka. Viac foto na www.mybedeker.eu
