Noc sme dáko prečkali, spotili sme sa v tom teple iba 3-krát a ráno sme uz celí nedočkaví čakali na Romea, ktorý mal prísť po nás. Cesta ubiehala a my sme družne debatovali slovensko-taliansko ruko-nožným dialektom na témy od športu až po počasie, ale ako to vždy dopadne pri takýchto rozhovoroch s Talianmi, skončili sme vždy pri futbale.
Ani sme si nevšimli a minuli sme hranice tohto malého štátu a prechádzali ulicami mesta. Tie sa časom začali zužovať až sme si niekedy mysleli, že sa tade ani nedá autom prejsť, ale dalo sa a miestni obyvatelia tam dokázali dokonca aj zaparkovať. Na konci jedného takého úzkeho prechodu sa objavilo parkovisko, uff tak sme tu. Trochu sme sa pobzerali okolo seba, aby sme trafili naspäť k autu a začali stúpať do kopca. Smer bol jasný La Cesta. Je to jedna z troch sanmarínskych pevností a nachádza sa na vrchole La Fratta.
Už cesta na vrchol k pevnosti bola zážitkom. Kráčali sme po úzkych schodoch vytesaných priamo do skaly. Ale výhľady z vrcholu prekonali všetko. Čo poviete?Z pevnosti sme sa potom vybrali na prechádzku po meste, ktore ponúka množstvo možností pre turistov. Či už na nákup suvenírov, ale taktiež útulné reštaurácie a kaviarničky. Tak sme dlho neváhali a zašli si do jednej na kávu. Ako typickí Slováci sme očakávali aspoň trojdecový smrťák , ale priniesli toto.
Nuž OK. Je leto, sme na kopci, tak asi majú problémy s vodou alebo nie je tlak. Nakoniec sme nakúpili zopár darčekov, naposledy sa pokochali výhľadmi a pobrali sa naspäť k autu na parkovisko.
Nezabudnuteľný výlet, z ktorého sme si odniesli veľa spomienok a fotografií. Viac na www.mybedeker.eu
