Sobota, horúci májový deň ako stvorený na výlet. A tak sme sa vybrali /ja, manžel a naši dvaja synovia-ten starší na invalidnom vozíku/ do Bratislavy. Neviem, prečo nás to vôbec napadlo, no chceli sme zažiť Korzo. Už sme tam raz boli, len sme sa prešli z druhej strany. Teraz sme si chceli dať zmrzlinu, malé pivko a odfotiť sa pred SND....
Začalo sa to zmrzlinou, ktorú sme si vychutnali hneď v prvej cukrárni na rohu. Keďže bolo všade plno a nebolo si kam sadnúť, tak sme stáli pred cukrárňou a čiastočne aj pred vedľajšou predajňou tabaku. Taká "milá" pani predavačka zrazu vyšla z toho obchodu a bodro nás okríkla: "A to musíte stáť tu priamo pred obchodom? Kvôli vám tade nemôžu prejsť naši zákazníci!" Vôbec si nevšimla, že v cukrárni je plno, nemáme si kam sadnúť a navyše máme syna vozičkára. Hneď sme jej aj na to povedali, že veď aj tak tu žiadni zákazníci nie sú. No poslušne sme si aj tak so zvesenými hlavami šli sadnúť do cukrárne, kde sa medzitým už uvoľnili nejaké miesta. Ani predtým nikoho z "Bratislavčanov" nenapadlo uvoľniť nám miesto. Nečakáme fanfáry, ale aspoň zásady slušného správania k invalidom by si mohli osvojiť.
K tej "milej" pani predavačke ale nikto za celý ten čas nevošiel. A ani nevojde, pokiaľ sa bude správať takto. Nebude mať zákazníkov, tým pádom žiadne zisky... Keby mala srdce na pravom mieste, nedovolila by si to.
Chceli sme sa ešte prejsť k Sadu J. Kráľa, no potrebovali sme na WC. A to sa stať nemalo. Pretože ísť na WC na Korze, tak to je veľký problém. Opýtali sme sa v prvej reštaurácii. Zazerala na mňa tá čašníčka ako na vraha a nakoniec z nej vyšlo: "Nemôžete, pokiaľ nie ste naším zákazníkom. Musíte si niečo objednať a až potom môžete ísť na WC." Našťastie sme stretli známeho, ktorý nám poradil, aby sme išli do Mac Donald-u. Tam si ale tiež bolo potrebné niečo kúpiť za 0,5O eur, potom nám dali kupón, ktorý bolo potrebné priložiť k automatu a až potom vás vpustil dnu. Všade bola špina, neskutočný smrad, no nám to bolo jedno. Konečne sa nám uľavilo. S tým WC to ale nebolo prvýkrát. Vtedy sme hľadali WC pol hodiny, v reštaurácii alebo cukrárni nemali vôbec WC alebo sme si museli niečo objednať. Nakoniec sa v jednej reštaurácii nad nami zľutovali a pustili nás. Čo sa bohužiaľ tentoraz nestalo a nikto sa "nezľutoval".
Tak, aj toto je vizitka nášho hlavného mesta. Aj toto sú naše "slovenské služby". A aj toto sú "Bratislavčania". Asi si na nich nikdy nezvyknem. Na aroganciu, netoleranciu, neochotu, nevľúdnosť a nevrlosť sa zvyknúť ani nedá. Stačí len kúsok dobrej vôle. Veď všetko závisí od človeka. Aj napriek predpisom a zákazom. Veď sme ľudia a oni sú takí istí ako my. Alebo sú čosi viac? A je to takto dobre? Alebo to takto chodí iba na Korze?
