V roku 1989 som mal 26 rokov a na koniec komunistických režimov v Európe som čakal už viac ako 10 rokov. Každý deň som niekoľko hodín počúval Slobodnú Európu a Hlas Ameriky. Čítal som zakázanú literatúru a československú tlač z rokov 1968-69 (Literární listy, Kultúrny život, Reportér, Plamen, Slovenské pohľady). Mal som cez kamarátov prístup k samizdatovým Lidovým novinám, exilovým časopisom Listy a Svědectví. Čítal som knihy T.G.Masaryka, F.Peroutku, P.Tigrida, P.Pitharta, L.Vaculíka, D.Tatarku...
Vedel som, že už od roku 1945 sme len jedna z mnohých ruských gubernií. Vedel som, že od roku 1968 sme krajina okupovaná veľkou ruskou armádou, ktorú nedokážeme sami poraziť. Keď v roku 1982 zomrel L.Brežnev, dúfal som, že je to začiatok konca Ruského komunistického impéria. Agónia trvala síce o niečo dlhšie, než som predpokladal, ale koncom 80.-tych rokov bol už rozpad Ruskej ríše nezvratný.
Ako som prežíval udalosti po 17. novembri 1989?
V piatok 17.11.1989 som bol ako učiteľ gymnáziá na maturitnom plese. Niekoľkokrát som zo stužkovej odbehol domov, aby som si vypočul správy Slobodnej Európy o pražskej demonštrácii na Národnej triede. Očakával som, že režim pod náporom veľkých demonštrácií v Prahe padne za pár dní a do konca roka budú konečne po 43 rokoch slobodné voľby. Bohužiaľ to nešlo tak rýchlo a boli potrebné aj protesty v regiónoch, aby komunisti pochopili, že je koniec starého režimu.
Boli sme v Púchove partia 6-7 kamarátov, ktorí sme sa pravidelne stretávali a debatovali o politike. Jeden z nás - Jaroslav Jurisa - už nechcel pasívne čakať a stal sa členom nelegálnej Demokratickej iniciatívy, prvej opozičnej strany v Československu po roku 1948. Po prvej púchovskej demonštrácii konanej dňa 24.11. sme piati kamaráti odišli na víkend do Prahy. Jednak sme chceli zažiť revolučnú atmosféru, jednak sa 25.11. konala 1.konferencia Demokratickej iniciatívy, ktorej sme sa chceli zúčastniť.
Ráno 25.11. Jaroslav Jurisa prečítal na Václaváku pod koňom sv. Václava naše vyhlásenie, že aj slovenský vidiek sa pridáva a v KC OF na Mústku sme odovzdali púchovskú rezolúciu Jirkovi Černému. V sobotu 25. a nedeľu 26.11. sme zažili dve obrovské demonštrácie na Letnej. Prespali sme u priateľov disidentov z Demokratickej iniciatívy. Diskusia na 1.konferencii Demokratickej iniciatívy ma však sklamala - zistil som, že tadiaľ cesta nevedie. Preto sme po príchode do Púchova založili Občianske fórum, ktoré sme onedlho premenovali na VPN.
Samozrejme, že som sa bál. Chcel som slobodu, ale život som za ňu nechcel obetovať. Taký hrdina som nebol. Len pred rokom som sa vrátil z povinnej vojenskej služby, kde nás pripravovali na ozbrojený zásah proti demonštrantom v Prahe, resp. Brne, pri príležitosti 20. výročia ruskej okupácie. Vedel som, že československí komunisti v roku 1969 nemali zábrany demonštrantov zabíjať a väzniť. Mal som tiež čerstvo v pamäti, že v júni 1989 čínski komunisti povraždili tisíce študentov pokojne demonštrujúcich za slobodu a demokraciu. Dodnes celkom nechápem, prečo československí komunisti nepostupovali rovnako, veď mali k dispozícii robotnícke milície, políciu aj armádu. Pravdepodobne najvyšší funkcionári už boli príliš starí a neschopní akcie. Mladí komunisti ich chceli vystriedať a možno si verili, že sa uplatnia aj novom režime. To sa aj neskôr potvrdilo, veď nám vlastne vládnu doteraz.
Aký je odkaz Novembra 89 pre budúcnosť?
Marxisticko-leninská komunistická teória je nepravdivá, komunistická prax je ekonomicky neefektívna a komunistický politický režim sa vždy zvrhne na totalitný, v ktorom vládnu zločinci a vrahovia. Komunizmus je nezlučiteľný so slobodou a demokraciou. Demokracia za 2.500 rokov svojej existencie často prináša v slobodných voľbách víťazstvo zla nad dobrom, klamstva nad pravdou, nenávisti nad láskou. Stačí uviesť príklady z histórie - napr. demokratické hlasovanie o poprave Sokrata alebo Ježiša, volebné víťazstvá A.Hitlera, V.Putina atď., atď. Žiadny lepší systém ako je demokracia však nepoznám.
Pred 30 rokmi sme bojovali za slobodné voľby. Odvtedy som pravidelne po voľbách smutný, pretože väčšinou vyhrávajú postkomunisti a nacionalisti. Jedinou nekomunistickou vládou za 30 rokov bola vlastne len vláda I.Radičovej, ktorá vládla necelé 2 roky. Idea kapitalizmu je však taká silná, že ju chtiac-nechtiac presadzujú do života aj slobodne zvolení komunisti, dokonca často aj proti vôli vlastných voličov.
Bol som pri zakladaní niekoľkých politických strán, ktoré mali podľa mňa veľmi dobrý program - DI, VPN/ODÚ, ODS, KDS, DS. Bohužiaľ skončili neslávne, pretože na Slovensku o takéto strany nebol medzi voličmi záujem. Som liberál a chýba mi liberálna strana s riadnou členskou základňou, ktorú by som mohol voliť. Slováci sú podľa sociologických prieskumov prevažne kresťania a majú radi tzv. sociálne istoty. Preto je nepochopiteľné, že KDH je mimo parlamentu a v parlamente nie je ani seriózna socialistická strana.
Ak má vzniknúť slobodný občan a slobodná občianska spoločnosť, musia pôsobiť v spoločnosti aj štandardné politické strany. Za také nepovažujem ani jednu z parlamentných strán, pretože tie nemajú ani len dostatočnú členskú základňu, ktorá by ich uživila. Sú parazitmi na štátnom rozpočte. Ak sa nevedia sami postarať o seba, ako sa môžu postarať o druhých. Navyše podľa dostupných informácií sú to väčšinou organizácie nedemokratické, fungujúce na vodcovskom princípe, v horšom prípade dokonca na princípoch zločineckých organizácií.
Myslím si, že zastupiteľská demokracia nemôže dobre fungovať bez existencie politických strán s riadnou členskou základňou. Na Slovensku síce máme zaregistrovaných 65 strán, ale ani jedna nemá ani len toľko členov, koľko treba postaviť do volieb ako kandidátov a členov volebných komisií. Na to by politická strana potrebovala minimálne 36.000 členov. Toľko členov však nemajú ani všetky parlamentné strany dohromady.
Veľmi rád by som sa niekedy o 10-20 rokov dožil volieb, v ktorých si budem môcť vyberať aspoň medzi dvomi štandardnými stranami s členskou základňou a jasnou politickou orientáciou. Voľby v roku 2020 také určite nebudú. Ale nevyčítam to politikom. Tí predsa robia len to, čo si prajú voliči...
