ENCYKLIKA PÁPEŽA JÁNA XXIII. MATER ET MAGISTRA
z 15. mája 1961
http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mater-et-magistra
...
11. Súkromné vlastníctvo, aj výrobných prostriedkov, je prirodzeným právom a štát ho nemôže zrušiť. ...
22. Pápež opätovne potvrdzuje, že medzi komunizmom a kresťanstvom je radikálny protiklad. Upresňuje taktiež, že nijako nie je prípustné, aby katolíci boli prívržencami umierneného socializmu: jednak preto, lebo je to svetonázor obmedzený len na časnosť, v rámci ktorej blahobyt je najvyšším cieľom spoločnosti; ako i preto, lebo socializmus obhajuje spoločenské organizovanie spolunažívania s jediným cieľom vyrábať, a to na vážnu ujmu ľudskej slobody; ako napokon preto, lebo v socializme chýba akýkoľvek princíp pravej spoločenskej autority. ...
ENCYKLIKA PÁPEŽA JÁNA PAVLA II. CENTESIMUS ANNUS
z 1. mája 1991
http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/centesimus-annus
...
Sté výročie vydania encykliky nášho predchodcu, ctihodnej pamäti Leva XIII., ktorá sa začína slovami Rerum novarum, znamená v terajších dejinách Cirkvi i nášho pontifikátu dátum mimoriadneho významu. ... Keď pri stom výročí encykliky na žiadosť mnohých biskupov, cirkevných ustanovizní, študijných centier, podnikateľov, robotníkov, ktorí sa obracali na nás ako jednotlivci i ako členovia spoločností, robíme to isté, predovšetkým by sme radi zadosťučinili povinnej vďake, s ktorou sa celá Cirkev obracia k veľkému pápežovi za jeho "nesmrteľný dokument". Chceli by sme tiež poukázať, že hojná miazga, ktorá z tohto koreňa pramení, v ďalších rokoch sa nevyčerpala, ale stala sa ešte plodnejšou. ...
Druhá dôležitá zásada je bezpochyby právo dané jednotlivcom na "súkromné vlastníctvo". Už len priestor, ktorý encyklika tomuto právu venuje, svedčí o tom, aký význam sa mu pripisuje. ...
Z druhej strany je pravda, že pápež, keď hovoril o súkromnom vlastníctve, mal na mysli predovšetkým vlastníctvo pôdy. To však neprekáža, aby si aj dnes podržali svoju váhu dôvody, ktoré tu boli uvedené v záujme platnosti súkromného vlastníctva, čiže aby sa potvrdilo právo na vlastníctvo vecí potrebných na osobný rozvoj i rozvoj vlastnej rodiny - bez ohľadu na konkrétnu formu tohto práva. ...
12. Jubilejná oslava encykliky Rerum novarum by bola neúplná, keby sme nemali pred očami aj dnešnú situáciu. K takejto úvahe nás vedie už sám obsah dokumentu, pretože v ňom načrtnutý historický obraz a predpovede sa ukazujú vo svetle toho, čo sa udialo neskôr, ako prekvapujúco presné.
Potvrdzujú to zvlášť udalosti posledných mesiacov roku 1989 a prvých mesiacov roku 1990. Tieto udalosti a po nich následné hlboké zmeny sa dajú vysvetliť len na základe situácie, ktorá im predchádzala a dala inštitucionálnu podobu tomu, čo predvídal Lev XIII., i čoraz viac a viac znepokojujúcich signálov, ktoré vybadali jeho nástupcovia. Lev XIII. predvídal z každého aspektu - politického, sociálneho i ekonomického - negatívne dôsledky spoločenského zriadenia, ktoré predkladal "socializmus", nachádzajúci sa v tom čase len v štádiu sociálnej filozofie a viac - menej organizovaného hnutia. Dnes sa možno divíme, ako kritiku predkladaných riešení "robotníckej otázky" začína pápež od "socializmu", keď ešte nejestvoval, ako sa to stalo neskôr, v podobe mocného štátu, ktorý disponuje všetkými možnými prostriedkami. Presne odhadol nebezpečenstvo, ktoré číhalo v tom čase na masy z lákavého návrhu na jednoduché, ale radikálne riešenie "robotníckej otázky". Stáva sa to ešte zrejmejším, ak berieme do úvahy hroznú situáciu nespravodlivosti, v ktorej sa ocitli masy proletariátu v nedávno spriemyselnených krajinách.
Tu treba podčiarknuť dve veci: na jednej strane úžasnú jasnosť, ktorou pápež vnímal skutočné postavenie proletárov - mužov, žien a detí - v celej jeho krutosti; na druhej strane nie menej jasnú intuíciu zla, ktoré malo priniesť riešenie budiace dojem, že vymení postavenia chudobných a bohatých, čo v skutočnosti šlo na škodu tých, ktorým sa sľubovala pomoc. Liek na zlo sa takto ukázal horší ako samo zlo. Lev XIII. prišiel na koreň otázky, keď podstatu socializmu tých čias videl v zrušení súkromného vlastníctva.
Jeho slová si zaslúžia, aby sme si ich ešte raz pozorne prečítali: "Na vyliečenie týchto neporiadkov sa socialisti, rozdúchavajúc v chudobných nenávisť voči bohatým, dožadujú zrušiť vlastníctvo a urobiť zo všetkých jednotlivých majetkov spoločný majetok... Avšak tento návrh, okrem toho, že nerieši problém, len poškodzuje samotných robotníkov. Navyše je v mnohom nespravodlivý, keďže porušuje práva zákonitých vlastníkov, vnáša zmätok do kompetencií a úloh štátu a rozvracia celý spoločenský poriadok."39 Výstižnejšie sa už nedalo označiť zlo, zapríčinené budovaním socializmu tohto druhu ako štátneho systému, ktorý mal neskoršie dostať pomenovanie "reálny socializmus".
13. Ak sa hlbšie zamyslíme a vezmeme do úvahy aj výpovede našich encyklík Laborem exercens a Sollicitudo rei socialis, musíme dodať, že základný omyl "socializmu" má antropologický charakter. Socializmus totiž pokladá jednotlivca len za obyčajný prvok a molekulu sociálneho organizmu tak, že dobro jednotlivca je celkom podriadené fungovaniu sociálneho a ekonomického mechanizmu. Z druhej strany tvrdí, že to isté dobro sa môže realizovať aj bez samotného rozhodovania a bez jedinečnej a výlučnej zodpovednosti za dobro alebo zlo. Človek sa tak redukuje na akúsi sieť sociálnych vzťahov a vytráca sa pojem osoby ako samostatného subjektu mravného rozhodovania, ktorý nimi buduje spoločenský poriadok. Z takto mylného pojmu osoby pochádza deformácia práva, ktoré určuje priestor slobode človeka, ako aj popieranie súkromného vlastníctva. Človek, ktorý nemá nič, čo by mohol nazývať "svojím vlastným", a zbavený možnosti zarábať si na živobytie podľa vlastnej iniciatívy, stáva sa závislým od spoločenského mechanizmu a od tých, čo ho kontrolujú. To mu veľmi sťažuje spoznať svoju dôstojnosť ako osoby, a tak zahatáva cestu k vytvoreniu pravého ľudského spoločenstva. ...
15. Encyklika Rerum novarum sa stavia proti zoštátneniu výrobných prostriedkov, ktoré by premenilo každého občana na "súčiastku" ozubeného súkolesia štátneho mechanizmu. ...
V rokoch komunistického panstva, no ešte aj predtým, napáchalo sa na jednotlivcoch, spoločnosti, krajinách a národoch veľa krivdy. Nahromadilo sa nemálo nenávisti a nevraživosti. Jestvuje reálne nebezpečenstvo, že po stroskotaní diktatúry znova prepuknú a vzniknú vážne konflikty a krviprelievania, ak bude chýbať tá morálna sila a vedomé úsilie vydávať svedectvo pravdy, ktoré oživovali snaženia v minulosti. Treba si želať, aby nenávisť a násilie netriumfovali v srdciach predovšetkým tých, čo bojujú za spravodlivosť, ale aby všetkých prenikol duch pokoja a odpúšťania. ...
V krajinách, ktoré sa zbavili komunizmu, je potrebné veľké úsilie na obnovu morálky a ekonomiky. Dlhú dobu boli krivené najelementárnejšie hospodárske vzťahy. Základné cnosti, patriace k hospodárskemu životu, ako pravdovravnosť, spoľahlivosť a usilovnosť, vymreli. Je potrebná trpezlivá materiálna a morálna obnova. Pritom národy vyčerpané dlhoročným nedostatkom požadujú od svojich vlád hmatateľné a rýchle výsledky blahobytu a primerané uspokojovanie oprávnených nárokov. ...
30. Lev XIII. v encyklike Rerum novarum pomocou rôznych argumentov presvedčivo dokazoval proti socializmu tých čias prirodzený charakter práva na súkromné vlastníctvo. Toto pre samostatnosť a rozvoj človeka základné právo Cirkev až do dnešných čias neustále obhajovala. ...
Nástupcovia Leva XIII. zopakovali obidve výpovede: Súkromné vlastníctvo je nutné, a teda je dovolené, zároveň je však obmedzené. Aj Druhý vatikánsky koncil potvrdil tradičné učenie slovami, ktoré si zasluhujú presnú citáciu: "Človek, užívajúc tieto bohatstvá, má pokladať veci, ktoré oprávnene vlastní, nielen za svoje, ale aj za spoločné v tom zmysle, že môžu byť na osoh nielen jemu, ale aj iným." A ďalej: "Súkromné vlastníctvo alebo určitá držba hmotných majetkov zabezpečujú každému potrebný priestor pre osobnú a rodinnú nezávislosť; a treba na ne hľadieť ako na rozšírenie ľudskej slobody...Súkromné vlastníctvo má svojou povahou aj sociálny charakter, ktorý sa zakladá na zákone určenia bohatstiev."...
Ako alternatívny model boja proti takémuto systému nezodpovedá socialistický systém, ktorý v skutočnosti neznamená nič iné ako štátny kapitalizmus, ale spoločnosť, v ktorej jestvuje sloboda práce, podnikania a účasti. Takáto spoločnosť sa nestavia proti trhu, ale vyžaduje, aby spoločenské sily a štát primeranou kontrolou zaručovali uspokojovanie základných potrieb celej spoločnosti.
Cirkev uznáva oprávnenú funkciu zisku ako ukazovateľa prosperity podniku. Ak podnik prináša zisk, znamená to, že náležite používa výrobné faktory a ľudské potreby primerane uspokojuje. ...
41. Marxizmus kritizoval kapitalistické buržoázne spoločenstvá a vyčítal im, že premieňajú ľudskú existenciu na tovar a ju odcudzujú. Táto výčitka spočíva bezpochyby na klamnom a neobjektívnom chápaní pojmu odcudzenosť. Tento pojem sa jednostranne odvodzoval z oblasti výrobných a vlastníckych vzťahov, čo znamená, že sa mu pripisovalo materialistické zdôvodnenie, a čo viac, popieralo sa oprávnenie a pozitívny význam trhových vzťahov v ich špecifickej oblasti. Preto marxizmus tvrdí, že odcudzenie možno odstrániť len v kolektívnom spoločenskom poriadku. Historická skúsenosť socialistických krajín však smutne ukazuje, že kolektivizmus odcudzenie neodstraňuje, ale ho ešte stupňuje väčším nedostatkom najpotrebnejších vecí a zlyhaním ekonomiky. ...
Posledné roky zaznamenali nezvyčajné rozšírenie zásahov tohto druhu, čo do istej miery viedlo k vzniku nového typu štátu, "štátu blahobytu". Tento vývoj v niektorých štátoch mal za cieľ vhodným spôsobom odpomôcť veľkej biede a núdzi a zažehnať ľudsky nedôstojné formy biedy a nedostatku. Nechýbali však ani výstrelky a zneužívania a tie najmä v najnovšom čase vyvolali ostrú kritiku štátu blahobytu, ktorý bol označovaný za "zaopatrovací štát". Funkčné poruchy a chyby v štáte blahobytu pochádzajú z nesprávneho chápania úloh štátu. ...
Štát blahobytu, ktorý priamo zasahuje do spoločnosti a oberá ju o zodpovednosť, plytvá ľudskou a sociálnou energiou a spôsobuje prebujnenie štátneho aparátu, ktorý ovláda viac byrokratická logika ako úsilie slúžiť občanom, čo prináša so sebou ohromné narastanie výdavkov. Zdá sa, že lepšie pozná potreby a dokáže ich uspokojiť ten, čo sa s nimi zblízka stretá a je blížnym núdzneho. Dodajme, že určitý druh potrieb často nevyžaduje len materiálnu odpoveď, ale túži po tom, aby boli naplnené najhlbšie ľudské požiadavky. ...
-----------------------------------------------------------------------
Z dobre informovaných kruhov vo Vatikáne nedávno prenikli správy o prípravách 3.Vatikánskeho koncilu, ktorý by sa mal konať ešte tento rok. O tom, že vďaka socialistickým politikom v USA a EÚ sa koniec sveta rýchlo blíži, už v cirkevnej hierarchii takmer nikto nepochybuje. Zlé jazyky tvrdia, že hlavným bodom rokovania bude návrh Slovenskej biskupskej konferencie na ohlásenie Druhého príchodu Ježiša Krista v osobe Róberta Fica. Zároveň by mal koncil zrušiť viac ako 60-ročný pápežský dekrét o exkomunikácii z Cirkvi všetkých členov a voličov komunistickej strany.
