Slovensko je národ dedinčanov. V mestách síce žije polovica obyvateľov, ale Slovák svoju príslušnosť k vidieku a mentalitu dedinčana nestratí ani po desiatkach rokoch bývania v meste. Aj keď som nikdy nebýval na dedine, z tejto úchylky podozrievam i sám seba. Je to zažrané hlboko v každom z nás. Darmo sme pôvodných mešťanov - Židov, Maďarov a Nemcov - vysťahovali (resp. zabili, či dali zabiť), my sme sa hrdými a slobodomyseľnými mešťanmi nikdy nestali.
V dnešnom blogu si dovolím kritizovať takmer všetkých Slovákov – okrem dedinčanov aj kresťanov a socialistov. Vychádzam zo všeobecne známeho faktu, že kresťanov a socialistických voličov je na vidieku podstatne viac, ako v mestách. Dediny sú dlhodobo bašty katolíckej cirkvi a politických strán KDH a Smer. Vedci ešte nezistili, či to viac súvisí s Kristovým výrokom o blahoslavených chudobných duchom, alebo s marxistickou poučkou, že „najuvedomelejší“ sú tí najnevzdelanejší chudáci.
Problém ideovej príbuznosti kresťanov a socialistov má korene veľmi hlboko v minulosti. Celé ľudstvo, nielen slovenský vidiek, odjakživa túži po raji, teda po mieste, kde sa dá žiť bez práce. Podľa židovsko-kresťanskej tradície vraj prví ľudia v takom raji žili. Potravy mali dosť aj bez toho, aby pracovali. Boh im zakázal len jedno – jesť zo stromu poznania. (Nechajme teraz stranou otázku, čím sa takí „ľudia“ líšili od svojich opičích príbuzných.) Len čo Adam s Evou okúsili plody stromu poznania, Boh ich vyhnal z raja a potrestal pracovnou povinnosťou.
Odkedy bolo ľudstvo vyhnané z raja, túži po návrate doň. Kresťania – „chudobní duchom“ - už takmer 2000 rokov každý deň túžobne očakávajú návrat raja. Ježiš sľúbil svojim súčasníkom, že sa ho dožijú. Keďže sa tak dodnes nestalo, mohli si všetky nasledovné generácie namýšľať, že práve oni sú vyvolení Bohom dožiť sa konca nespravodlivého sveta a príchodu raja na Zemi.
Zástupy podvodníkov (cirkevných hodnostárov a politikov) odvtedy zneužívajú túžbu ľudí po raji na získanie majetku týchto chudákov. Prví kresťanskí apoštoli boli aj prvými socialistami. Dnes nebudem parafrázovať biblický príbeh a radšej ho odcitujem:
„Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval... Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám... Aj istý muž, menom Ananiáš, predal so svojou manželkou Zafirou pozemok a s vedomím manželky si stiahol z utŕžených peňazí, a len istú časť priniesol a položil apoštolom k nohám. Peter povedal: „Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok? Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!“ Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach. Tu vstali mladší z nich, zavinuli ho, vyniesli a pochovali. Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo, a Peter jej povedal: „Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok?“ Ona povedala: „Áno, za toľko.“ Peter jej povedal: „Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba.“ A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. A veľký strach sa zmocnil celej Cirkvi i všetkých, čo o tom počuli...“ (Skutky apoštolov 2:44 – 5:11)
Strach však netrval večne - Boh prestal so zázračným zabíjaním nesolidárnych - a ľudia už nechceli dobrovoľne dávať celý svoj majetok kadejakým podvodníkom. Dnes sa kresťania neboja vlastniť majetok a málokoho napadne darovať ho celý cirkvi. Dokonca kresťania, a najmä katolíci, nechcú platiť ani cirkevnú daň. Radšej nech ich cirkev platia iní, hoci aj neveriaci.
Prvým apoštolom kresťanstva sa darilo ľudí oberať o majetok prísľubom blížiaceho sa raja a strašením Božím trestom. Novodobým apoštolom socializmu sa úspešne darí vsugerovať ľuďom ideu, že všetci ľudia môžu žiť na úkor druhých. Marxistickým socialistom sa podarilo presvedčiť väčšinu voličov, že treba vziať pracujúcim polovičku príjmu a dať ju politikom na prerozdelenie. Mám vážne podozrenie, že mnohí s tým súhlasia len vďaka nevedomosti, že aj oni sú viac okrádaní, ako obdarovávaní.
Socialistickí politici by najradšej chceli celý náš majetok a všetky naše peniaze. Podobne ako prví kresťanskí apoštoli. Načo sú ľuďom peniaze a majetok? Veď Boh/Strana/Ježiš/Fico sa o nás všetkých spravodlivo postará!
Na záver ešte jedna kvízová otázka: Čo má spoločné kresťan, dedinčan a kretén?
Jazyk je úžasný, slová v sebe skrývajú zaujímavé súvislosti. Na začiatku bol hebrejský „mašiach“ s rôznymi významami - pomazaný, kráľ, mesiáš - a jeho grécky preklad „christos“. Neskôr bol premenený na „Christos“, tj. osobné meno Ježiša – po slovensky „Kristus“. Potom prišlo na svet grécke „christianos“ a latinské „christianus“ s významom kresťan, doslova kristovec, ale aj pokrstený alebo križiak (v gréčtine slovo začína znakom X, z ktorého vznikla kresťanská symbolika kríža). Slovo „kresťan“ doputovalo aj do Ruska, kde získalo ďalší význam - sedliak ("kresťanin"). Keď vo francúzskych Alpách v 18. storočí chudobní dedinčania - kresťania („chrétien“) - pre nedostatok jódu hromadne choreli na slabomyseľnosť, lekári pomenovali chorobu francúzskym „cretin“. A na konci slovnej púte máme slovenskú a aj medzinárodnú nadávku „kretén“ s významom idiot.
Endemický kreténizmus, ktorého príčinou je nedostatok jódu, sa podarilo vyliečiť jodizovaním kuchynskej soli. Akú látku treba pridať do soli, aby Slováci prestali túžiť po raji, kde netreba pracovať? Kto ju objaví, zaslúži si minimálne Rad Ľudovíta Štúra I.triedy.
Zajtrajšie slovenské parlamentné voľby určite vyhrajú nadpolovičnou väčšinou kresťania a socialisti. A aby som bol spravodlivý k slovenským dedinčanom, musím priznať, že kresťanskí a socialistickí vyznavači raja nežijú len na slovenskej dedine. Kreténi už zaplavili celý svet. Znovu a znovu rozširujú teórie o tajných sprisahaniach, ktorými chcú Židia ovládnuť svet. Netušia, že svet už dávno ovládli dvaja Židia – Ježiš a Marx.
––––––––––––––––
Zdroje:
1. Karol Marx, Fridrich Engels: Manifest Komunistickej strany, 1847
http://www.marxists.org/slovak/marx-engels/1848/manifest/index.htm
2. Sväté písmo, rímsko-katolícky preklad
http://dkc.kbs.sk/
3. http://cs.wikipedia.org/wiki/Mesi%C3%A1%C5%A1
4. http://en.wikipedia.org/wiki/Cretinism
5. http://slovnik-cizich-slov.abz.cz/web.php/slovo/kretenizmus-kretenismus
Rozhodnú voľby dedinskí idioti?
Márne som čakal, či mi niekto nadá za moje tvrdenie zo včerajšieho blogu o dedinskom idiotizme. Tešil som sa, že budem môcť vysvetliť dedinským voličom marxistu Fica, že je to len citát zo socialistickej biblie - Manifestu Komunistickej strany. S veľkou škodoradosťou som sa chystal dodatočne prezradiť, že idol socialistov Karol Marx považoval dedinčanov - svojich budúcich vyznavačov - za idiotov.