Bolo to šesťčervenkastých tvorov, čo si asi pamätali oslobodzovanie Slovenska odfašistických vojsk. Párkrát do roka si formálne splnili svoju funkciu znášačiekvajec a ináč len chodili po dvore, stroboskopicky mykali hlavami a stále čosihľadali...
Začal som pomalyzaspávať, keď ma zrazu zobudil hurhaj na dvore. Jedna sliepka našla červíka!Šialene s ním bežala na druhý koniec dvora. Päť ďalších samozrejme za ňou.Naťahovali sa o červíka a snažili sa ho vytrhnúť tej prvej zo zobáka. Jednejsliepke sa to napokon aj podarilo a utekala až von z dvora. Pravdepodobne bolaz lepšieho vajca, lebo predbehla tie ostatné. Keď nebol okolo nej nikto,blažene toho červíka zhltla.
Získala si môjobdiv. Veď ona dokonale pochopila dnešnú spoločnosť – urvi si čo môžeš, zakaždú cenu. Utekaj s tým čo najďalej a potom, keď sa nemusíš starať o druhých,spokojne si to uži.
A vraj slepačímozog!
...alebo???!!!
Nestávame sa aj my sliepkami?
...kwok...
