...nočný paradox...

Vnímal som hru svrčkov. Občas cvrlikali jemne, romanticky, potom zas spustili ohlušujúcu búrku tónov. Cítil som silnú a predsa nevtieravú vôňu stoviek lúčnych kvetov, vánok ma jemne šteklil po tvári...

Naozaj skvelá noc! Dokonca si myslím, že som na chvíľku zacítil aj jej chuť. Tú najchutnejšiu chuť - "chuť letnej noci".

V diaľke som videl záblesk blížiaceho sa vlaku. Polnočný rýchlik. Pár bezmenných tvárí putujúcich odkiaľsi kamsi.

Telom mi prebehol zvláštny pocit - prečo tu vlastne tak strnulo ležím a pod hlavou ma tlačí koľajnica???