O tom nás môže presvedčiť aj množstvo besied, prednášok a iných akcií, ktoré pre nás, študentov, organizuje naša katedra. Mali sme možnosť stretnúť rôzne známe osobnosti ako Stanislava Rakúsa, Jána Milčáka, Daniela Heviera... Čo je však smutné, väčšina študentov si necení prácu svojich pedagógov a ich snahu zorganizovať takéto podujatia. Na akciách sa nezúčastňujú, a keď aj prídu, sedí ich tam zopár. Samozrejme nie je to tak na každej akcii. Sú podujatia s vyššou účasťou, ale aj také, ktoré študenti úplne odignorujú.
V čom je problém?
Zaujímalo ma, kde to viazne. Prečo študentov dnes nezaujímajú takéto druhy podujatí? Na názor som sa opýtala aj vedúceho Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Doc. PhDr. Mariána Andričíka, PhD.: „K nízkej účasti možno do istej miery prispela aj propagácia - keďže málokto dnes číta oznamy na nástenkách.“ Aj to je jeden z možných dôvodov. Propagácia je malá a niekedy sa o besedách dozvedáme úplne náhodou, tesne pred nimi alebo, bohužiaľ, aj po nich. A to ako naschvál v tých prípadoch, keď by sme na tú besedu skutočne šli, pretože nás zaujala.
Pána docenta Andričíka som sa opýtala aj to, ako hodnotí účasť študentov na podujatiach, ktoré organizuje naša katedra: „Záujem o besedy a akcie konané v rámci katedry celkovo nenapĺňa moje očakávanie, hoci v zimnom semestri tohto školského roka mali viaceré z nich celkom slušnú účasť. Ak na besedu s predsedom Slovenského syndikátu novinárov nepríde ani desať študentov masmédií (žiaľ, stalo sa), je to smutné.“ Ako študentka masmédií môžem povedať, že práve tu nastal ten prípad, keď sa nám kryla táto mimoškolská aktivita s tými školskými. V deň stretnutia sme totižto mali zápočet. Ale stále si poviete, že aj tak sme predsa jeden ročník z piatich. Čo ostatní? A vôbec – šli by sme tam aj keď by sme zápočet nemali?
Čo na to študenti?
Prečo je účasť študentov taká malá? Viazne to naozaj práve v propagácii konkrétnych akcií? To som sa opýtala študentov našej katedry. Odpovede boli rôznorodé, no mnoho z nich sa stotožňovalo s mojím názorom. Prvý dôvod je nevedomosť. Keďže netušíte, že sa akcia koná, je samozrejmé, že sa na nej nezúčastnite. Druhým je nedostatok času. Ako študenti dennej formy štúdia ho veľmi veľa nemáme. Chodíme na cvičenia, prednášky, píšeme zápočty, máme skúšky a pod. A keďže besedy a prednášky sa väčšinou konajú uprostred dňa alebo ráno, kryjú sa s vyučovaním. To je asi najväčší problém. A samozrejme študenti si absenčky nevymenia za to, aby stretli alebo videli nejakého spisovateľa. Čo sa týka externých študentov, tí sú poväčšine v čase besied v práci.
Ten smutnejší prípad nastáva, keď študenti jednoducho nemajú záujem, napriek snahe organizátorov. Považujú besedy za nudné, alebo možno je to len téma alebo osoba, ktorá ich nezaujme. Alebo je to prípad študentov, ktorí nechodia ani na prednášky, pretože „tie nie sú povinné, a kým nemusím, nepôjdem tam“.
Na názor som sa opýtala aj študentky Anny (21): „Chodím na besedy, ak môžem, ale väčšinou sú v takom čase, keď mám školu. Ale keď som mala čas, bola som. Do pamäte sa mi vryla napríklad beseda so Stanislavom Rakúsom. Rozprával veľmi nenútene a pútavo. Perličkou bolo, keď mi pri podpise knihy do nej napísal: ´Váženej kolegyni...´. Poprosila som ho totiž, aby mi napísal niečo inšpirujúce.“ Aj to bol príklad toho, že besedy a prednášky nám môžu byť inšpiráciou do ďalšieho života či štúdia. Spoznať a stretnúť ľudí z oblasti, v ktorej chceme po skončení školy pracovať, porozprávať sa s nimi, uvidieť ako to bude fungovať ´potom´, nechať si poradiť. Prečo nie? Veď možno takáto príležitosť sa nám už tak skoro nenaskytne. Možno toho človeka už nikdy v živote nebudeme mať možnosť stretnúť. Samozrejme, netvrdím, že by sme sa mali vrhať na všetky besedy či už nás zaujímajú alebo nie. Ale je pekné oceniť prácu a snahu iných, ktorí sa pokúšajú nám priniesť príležitosť. Veď to nerobia preto, aby sme si tam odsedeli pár hodín a nudili sa. Chcú aby sme z toho niečo mali, aby nám to niečo dalo do ďalšieho života.
Možné riešenie
Otázkou ostáva, ako prilákať študentov na dané akcie organizované našou katedrou. Docent Marián Andričík sa vyjadril veľmi pozitívne: „V spolupráci so študentmi sme založili facebookovú skupinu Literárna epidémia, kde sa možno dozvedieť o aktuálnych akciách, pozrieť si ohlasy na už zrealizované akcie a fotografie z nich, prípadne prispieť vlastným názorom. Verím, že k väčšej účasti prispeje aj nová webová stránka našej katedry, ktorá sa práve pripravuje.“
Čo nám prinesie nová webová stránka a facebooková skupina Literárna epidémia môžeme zatiaľ ešte len hádať. Možno práve tento druh propagácie pomôže zvýšiť účasť študentov a ich záujem o dané akcie. Pretože väčšina dnešnej mládeže si skôr pozrie niečo na internete, akoby si to prečítali na nástenke v škole. Literárna epidémia je otvorenou skupinou a s radosťou privíta vo svojich radoch všetkých fanúšikov dobrej literatúry.
