Snažím sa prinášať pozitívne správy, ukazovať krásu východného Slovenska, najmenších veľhôr na svete Vysokých Tatier, či rozprávkového Slovenského raja. Robím príspevky o dávno zabudnutých historických pamiatkach, o miestach, ktoré sú všade okolo nás, no nevnímame ich. Žijeme v uponáhľanom svete a často ani nevieme, že za dedinou, kde bývame, sa nachádzajú unikáty, ktoré inde nenájdeme. Možno som nenapraviteľný optimista, ale toto je môj životný cieľ. Ukázať ľuďom krásu a robiť ich šťastnými. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Horami dolami po východe, Nezaradené
Žijem v Košiciach už takmer štyri roky. Stali sa mi druhým domovom, ktorý by som určite nevymenila. Krásne historické centrum, milí ľudia, milión akcií. A kde je háčik? Myslím, že všetci ste si práve odpovedali rovnako. Neviem ani spočítať, koľko ľudí mi na fakt, že žijem v Košiciach, odpovedalo niečo v štýle: Preboha, veď to musí byť hrozné, vy tam máte ten Luník IX.
V jednom článku na mojom blogu som sa už zaoberala tým, aké správy nám núkajú dnešné médiá. Násilie, vraždy, alkohol... Samé negatíva a negatíva. A ako som si pozerala titulky na jednom nemenovanom slovenskom internetovom portáli, napadlo mi, že ich skúsim pospájať do príbehu - básne. Myslím, že viac slov na úvod netreba. Nastavme správam zrkadlo.
Len tak zatvoriť oči a cestovať do diaľav. Len tak si snívať. Ale čo tak tie oči otvoriť a realizovať to? Čo tak žiť svoje sny a necestovať len loďou myšlienok a snov?
Škola, škola, škola... Pomaly sa nám končí skúškové obdobie a mnoho z nás - študentov - momentálne nemyslí na nič iné ako na skúšky. Sedíme od rána do večera nad knihami, stresujeme a nevieme, čo skôr. Škola však nie je iba o učení.
Každý deň si k televíznym obrazovkám sadajú milióny divákov po celom svete. Chcú si pozrieť svoju obľúbenú spravodajskú reláciu a hlavne dozvedieť sa, čo sa deje vo svete i doma. Spravodajstvo má nasýtiť hlad ľudí po informáciách a uspokojiť ho. Ovplyvňuje názory a životy obrovského množstva ľudí, častokrát bez toho, aby si to uvedomovali.
