V jednej ruke som mala tašku plnú,pomarančov,banánov,hrozna,jahôd,minerálnej vody a kopu ženských i neženských časákov.A druhá ruka pevne zvierala Karolovu ruku.Prvý krát som mala pocit,že k niekomu patrím.A ten niekto bol perfektný,milý a úžasný chlap.Nevedela som ako sa budem tváriť a čo sa vlastne patrí povedať,žene ktorá si za situáciu v ktorej bola,mohla čiastočne sama.Nikdy som si nemyslela,že zoznámenie s budúcou priateľovou rodinou bude mať taký trpký podton.Ale to všetko bolo jedno,pretože ked Karol otvoril dvere a potiahol ma do starej-socialistickej,nemocničnej izby uvidela som,jednu naozaj peknú ženu.Síce mala modrinu pod okom,tvár mala bledú ako kedysi Bátorička a na sebe bielu košelu,vyzerala naozaj dobre.Bez srandy.
Tereza je vlastne úplne obyčajná,ryšavo-vlasá kočka,ktorá doteraz nechápem prečo ,sa zaľúbila do asi najväčšieho chudáka v okolí.Na moje prekvapenie,ju neurazilo to,že ma Karol priniesol zo sebou,aj ked som vedela,že to sa predsa nepatrí.Privítala nás s vetou:ja som vždy vedela,že môj brat má dobrý vkus,a to zdedil po mne, mimochodom.Nevládala sa smiať,lebo to by jej asi aj dalšie rebrá popukali,ale zato mala veľmi pekný úsmev na tvári.Dosť na tom,že konečne pochopila,že ktomu inbecilovi sa už nevráti.
Karol hodil reč,ešte s doktorom a potom sme fičali domov.Presvedčil ma aby som k nemu šla na večeru,uvaril kuracinu na víne a napchali sme sa na prasknutie.Potom sme zaspali na gauči.Zobudili sme sa až ráno,ked mu volala Tereza,že dnes už musí ísť z nemocnice domov.To bolo moje prvé ráno uňho,a páčilo sa mi.Vyhodil ma doma a dohodli sme sa,že večer strávime spoločne s Terezou.
Bola som nakúpiť a rozhodla sa ,že pre zmenu dnes uvarím niečo ja,aby sme mali príjemný večer a aby mal Karol dosť času venovať sa Tereze.Síce som nevedela,čo lúbia a čo nie,zvolila som menu,ktoré ulahodí asi každému.Uvarila som kuracie prsia so syrovou omáčkou a dezert-brownies.čo poviete,kto si dá?
