maximálne kritická,realistická ale zato,vždy vtipná aj v tých najkritickejších situáciách,píšem tak,ako málokto,som nenabodobiteľná,jedna jedinečná autorka aj žena... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, uhorka vo fľaši...
Spomenula som si na jednu fakt dobrú(ako pre koho)príhodu.Nemôžem ju vynechať,aj ked je z časti trápna a ľudom,ktorý ju prežili asi už moc vtipná nepríde.No napriek tomu si mysllím,že väčšina z vás sa poteší aj pobaví:)
A peňaženka odpovedá:možno raz,ak vo mne bude aj niečo iné než zablokované kredit-karty...Tak presne toto mi dnes prebehlo hlavou,ked som uvidela novú kolekciu od LOUBOUTINA.Ale to je vlastne jedno,ved sa tu nebudeme baviť o topánkach,ktoré si môžu dovoliť iba zlatokopky,alebo, iba zlatokopky.To vám radšej napíšem niečo vtipné z mojej minulosti.O sivých ponožkách,napríklad.
Strašné,úplne strašné je,že si neviem nájsť čas a prinútiť sa ,prísť sem a dať vám o sebe vedieť.Viete toto písanie je niekedy oveľa tažšie než si viete predstaviť.Aj máte chuť i inšpiráciu,no jednoducho vám to nevyjde.Alebo vám to pár ľudí pokazí...No nič,som späť hlásim svoj príchod,a sľubujem,priam čestne sľubujem ako pravý komunista,že sa budem každodenne dokopávať k tomu písaniu,aby ste sa vy,moji drahí a verní priatelia mali pri čom nudiť...Vaša Tina:)
Viete vadí mi ked sa niekomu na mne niečo nepáči,alebo ked mu vadí niečo čo robím.Netvárte sa frajersky ,že vám je to úplne dvadsať.Lebo vo vnútri,vám na tom sakramentsky záleží.Ked ste samy,tak vás to trápi a ťaží.Tak ,ako to zvykne aj mňa...
Milí moji verní čitatelia.Prišla som nato,že už som vám veľmi dávno nepísala.Pokúsim sa teda túto neomylnú a hrubú chybu neako odstrániť.Pridávam nový článok o mojom svete,všetkým vám,ktorím sa moje články páčia a sú ich stálymi čitateľmi.Tí,čo ich iba kritizujú sa mi môžu napchať veľmi hlboko do análu,lebo ja na rozdiel od nich,niečo aj robím nielen kritizujem.Aspoň ťukám do týchto kláves i ked s chybami.A čo?Poserem sa teraz z toho???Ani nie,ale zas objektívnu kritiku mám rada,celkom...aj ked sa to nezdá.
Sedím v robote a pozerám na Klárine fotky z dovolenky.Ved viete Londýn.Okolo mňa kopa papierov kopa roboty.Zvoní mobil,na druhej strane Nela.Neli oukej prídí dnes,večer,zložím.Listujem v hlave neaký recept na večeru ,čím by som ju vedela prekvapiť.Neviem,ale určite sa cestou domov musím zastaviť v potravinách.Ouha moje oči zazreli práve Klárinho novo-starého partnera v plavkách.To je kus,vykríknem.Ruky preč,ten je iba môj pozrie na mňa Klára a mieri na mňa ceruzkou...
Som v obchode.Stojím medzi regálmi,držím v ruke košík a rozum mi fičí na 100%.Hľadám kapary a pomedzi to rozmýšľam nad tým,že vám budem musieť napísať niečo o druhých šancách.Ale zatiaľ mám iba košík plný zelenej trávy,čerstvej šunky,ešte teplého pečiva,jogurtov,nezdravých energy-drinkov a veľkého balíka kešu orechov a pistácií...
Strčila som kľúč do zámku.Chvíľu to zaštrmotilo a dvere sa otvorili.Vošla som do chodbičky.Zložila kabelu,stiahla červený šál z krku a nahla sa do obývačky.Tam na mojom krásnom,útulnom gauči sedeli.Obaja.Srdce začalo biť na poplach...
Sedím v robote,v kancelárii.Monika nervozne ťuká do telefonu.Už polhodiny,volá a kričí po sestre.Hádajú sa totiž na svadobnej torte.Monička tvrdí,že chce penovú no jej sestra nie a nie sa zriecť jahodovej:žiadna jahodová,bľačí Monika,až ju na ulicu počuť,ja umelé gebuziny jesť nebudem!Zloží,hodí mobil do kvetináča a zreve,budú dve!!!aj jahodová aj penová...
Práve som si vykračovala cestou domov.Večer to bol tmavý,tichý,sem-tam strašidelný prelínajúci sa omamnou vôňou práve kvitnúcich orgovánov.Cítila som sa úžasne,síce som nebola ani pekná ,ani štíhla.Bola som iba v teplákoch a tvár som nemala práve bezchybne krásnu,ale bolo mi dobre.Naozaj.Ten večer som strávila so svojou kamarátkou,tú som vám tuším ešte nepredstavila...
Prinášam vám daľší skvelý článok,od môjho verného priateľa Paťka...
Nie ,pravda sa hovorí,ale taká pravda,ako napríklad:mami dostala som jednotku,alebo áno dezert mi chutil,alebo áno máš pekný mobil.Ale tu hranice pravdy končia.Prečo?Neviem ale viem,kedy tá pravda za,ktorú sa všetci tak hrdo bijete,nie je pravdou,bohužial,snažte sa ako chcete...
Boli sme s Benom v Miláne.Krásny výlet.Teda skôr šukajúci výlet.Ak berieme do úvahy to,že sme z hotelovej izby vyšli iba trikrát.Z toho raz bolo vtedy ,ked sme už odchádzali domov.Musím vám povedať,že Ben ma očaril už prvýkrát ,ale po Miláne som bola zaláskovaná ako blázon.Sex bol pravidelný a ja som opeknela na nepoznanie.Ved vždy som vám tvrdila,že ak má žena zdravý a krásny vzťah nielenže opeknie, ale celá rozkvitne.
V robote mi udelili novú tému na článok.Má sa volať mladé mamičky-od 15 do 18 rokov.Tak prvý článok načo vravím jednoznačne tažký oriešok.Nevedela som aký postoj mám k tomu zaujať.Mám byť objektívna a celé to má byť iba o faktoch,alebo mám byť subjektívna a priznať všetko,čo si o tejto téme myslím?Ben šiel k priateľovi a mal tam aj spať,čiže času som mala dosť.Celý deň pršalo,tak to aj bolo také celkom fajn začať písať niečo vážne...
Začalo sa to tým,že jeden celkom pekný deň,prišla Leuška až príliš vyfešákovaná do roboty.Teda vyfešákovaná,ako vyfešákovaná.Ak sa za vyfešákovanie ráta ,že mala všetky prsia vonku.Dala si na seba taký výstrih ,že som jej dovidela cez tričko až k členkom.Kolegovia neboli proti.Nemali byť prečo,pekné kozy sa predsa nevidia v plnej kráse každý deň.A Lea ich mala pekné,ale zato ukázať ich celému svetu nemusela.Aj jej teta Gizka zase vypláchla žalúdok,že to ,čo ona robí to sa už nazýva kurvenie.Nazýva,nazýva ale riešiť sa to neriešilo.Lebo pán riaditeľko bol len rád,že tie prsia,čo dnes každý vidí patria občas iba jeho rukám.
Všetko ide ako pomasle.Ale zas nebojte sa,nebudem vám teraz celý čas písať o mojom dokonalom vzťahu,ked vy všetci sa trápite s finančnou krízou.Aj mne sa to zachvíľu pokazí,však viete,život je život ale zatiaľ mi je moc pekne,a som úprimne rada.Tak mi držte palce a by to aspoň dačo vydržalo.Dnes fičí v dobrom všetko,nielen ja a Ben,ale aj moji priatelia su ok,a o rodinke to už ani nevravím.Mám rada ked príde čas a všetko je tak ako má byť,len škoda ,že to občas trvá prikrátko...Ale tak to asi musí byť!
Bola som doma,mala som pustené pesničky od Destiny Childs.Obliekala som sa ,lebo bol čas vypadnúť z domu,totižto už som vládala chodiť.Nebojte nešla som hned na didžinu.Chcela som ísť do obchodu,totiž všetky vojnové zásoby jedla už zmizli,neviem akým zázrakom.Hmmm.Dohodla som sa s Paťom,že pôjde so mnou.Nemal moc čo robiť,on je inak skvelý na nákupy,znesie toho veľa.A mala som naňho chuť,myslím tak stráviť s ním podvečer.Práve som si naťahovala kravské-flakaté čižmičky ked zazvonil zvonec,šla som otvoriť...
Tretí deň nič.Telefon vypnutý,odpoved žiadna.Daľší deň znova to isté.Správy žiadne,cukor a tlak na maxime a rozum v riti.No, a o srdci už ani nehovorme...
A netvrdte mi ,že nie.Ja presne viem aj prečo.Nie som feministka,ani lezba a dokonca ani nie som v depresii po tažkom rozchode.Som normálna,zdravá,realistická ženská,ktorá pravou láskou miluje všetkých mužov(takmer)teda vlastne všetkých,čo nie sú imbecili.To je u mňa pravidlo,neznesiem debila ani chlapa,čo sa dorába,že je mačo,ale pritom je to obyčajný testosteronový chudák...
Ja vám vravím,že Paťo je úplne skvelý.Tak vám napísal niečo,tu to máte,čítajte:)...
