Bol aj pohovor,kde sa pýtali na všetky možno-nemožné otázky.Personál bol fajn,akurát miesta coffe-asistentka bola mrcha,ako rodená.Ale tú som mohla mať akurát tak niekde strčenú.Psychotest,bol najlepší.Otázky na mamu,otca a všetky také somariny,že som sa aspoň dobre zasmiala.Ale vyplnila som všetko,pekne spisovne tak ako to slušné dievčatá robia.Kým vyhodnocovali papiere a rozhodovali sa skočili sme s kolegyňami na kafčo.Dozvedela som sa čo-to a musím povedať,že tie kočky boli fakt do koča i voza.Tajný smskový priateľ mi ráno hned poslal správu,aby som sa držala a myslela pozitívne a dala dotoho všetko,čo len viem.Potešilo.Tak ako poteší všetko,ked si na vás spomenú.Nezaostávali ani moje dievčatá.Vyvolávali každú prestávku a boli nadšenejšie než ja,ale z výsledku sa im chcelo grcať.Ved čo,nemôžem byť všade.
Ked som sa doniesla domov,na červených lodičkách nebola som schopná ničoho.Vhupla som na sofu a zostala tam nehybne ležať do rána.Ved robotu nemám, nemusím nikde vstávať zatiaľ.A tak som si užívala zaujímavý single-life.Ked som ráno vstala,jasnačka že ma čakalo pár správičiek.Jedna od Tima,vraj mi kúpil nové botičky, aby som nebola moc smutná a tri od neznámeho/neznámej???...že nevedel odtrhnúť oči od tej fotky,kde mám sukňu...a to mám nohy jak dve klobásy:D...ale to je jedno.
Obliekla som tepláky a tielko a vybehla von poniečo pod zub.Zobrala som jednu bagetu,sáčok zelenej trávy(šalát)jablkový džús a debničku jahôd.Ked som sedela v kuchyni s plným bruchom zazvonil mi telefon.Neaké neznáme číslo.Haloo,ozvala som sa, a hlas na druhej strane linky ma ohromne prekvapil...
