A kedže som sa rozhodla,že ja v žiadnej továrni ,kde robia párky zo psov robiť nebudem ,!tak som si vymyslela,že si splním dávny sen a napíšem knihu.Nie,dopredu vás upozorňujem,že ja žiadnu traumu z detstva nemám a ani som neprežila nič exotické a nezvyčajné.Píšem o tom všetkom,čo každý kto chodí s otvorenými očami dobre vidí a pozná.A tak,pokiaľ sa vám to bude páčiť som rada,pokiaľ nie vaša smola...
Moje detstvo bolo veľmi pekné a dobré,o tom svedčí aj to,že už len spomienka na tie chvíľe mi vyvolá úsmev na tvári.Bola som chcené dieťa a tak mi rodičia dožičili,všetko čo sa dalo.Hoc som nemala šatečky za 100 litrov,ako napr. dcéra toma cruisa-suri.Napriek tomu,že sme boli iba obyčajná priemerná rodina žijúca v SR.,naši nás vodili po výletoch všade kde sa dalo.Vodili,je množné číslo preto,lebo mám aj súrodencov.Ale nechcem ich tu moc konkretizovať,pretože v dnešnej dobe sú uspešný a majú vlastné životy.Napriek tomu ich v pár riadkoch nájdete,lebo sú skvelí a to zistíte potom sami...Z toho obdobia si pamätám minimum,ved som bola iba malé sopľavé decko.Ale viem,že to všetko bolo super.Vtedy s tým deckým mozgom,vidíte všetko také farebné a krásne-bezproblémové.Záleží vám len na tom,kedy po vás prijde mama do skôlky a to,že ktorú kocku(či zelenú alebo modrú) hodíte do spoluhráča. A toto obdobie bolo u mňa úplne ako z rozprávky,a to podmienilo aj to,že som dnes úplne obyčajná a normálne zmýšľajúca(čo je v dnešnej dobe rarita) baba,ktorá o všetkom peknom i nepeknom napíše knihu pre tých,čo sa v dnešnej dobe nehanbia čítať a takých je tiež málo...Tak ked sa nehanbíte čítajte a ja pre vás budem veľmi rada písať:)
