Raz by som strašne chcela,prejsť sa v parku na jar tak,že ma nikto cestou-necestou neohovorí.že ma nebude nikto komentovať.Ani to,že som sama.Ani to,že ako som oblečená.Ani to,že nemám inú robotu iba sa prechádzať.
Kde v pekle sa stratil dobrý zmysel človeka?Kde zmizli časy,ked niekto niekoho len tak pochválil.Ked sa človek nehanbil povedať prepáč,či dakujem(mimochodom ja sa nehanbím,a tieto slová sú v mojom slovníku časté).Kde sú časy,ked dievčaťu stačila kytica tulipánov od milovaného a nie,že je málo briliantový prsteň drahší než mesačná služobná cesta do Vegas!Halooo ľudia,kde sa to všetko do čerta podelo?...Neviem,ale dúfam ,že raz budem mať čas a budem vnímať všetky tie drobnosti na ,ktorých stojí svet.že budem vedieť ako sa primerane správať ku chorým a iným okolo mňa.že nebudem chcieť mať šaty od Vivien Westwood(a také by som fakt rada) ale bude mi stačiť handra do 10 eur.že nebudem kritizovať iných ľudí iba seba samú aj to iba do určitej miery,aby som neskončila v liečebni...Chcem aby sa ľudia starali najprv o svoje životy,a potom o životy iných,aby láska nebola iba marketigový ťah a predovšetkým aby sa o tomto nielen kecalo a písalo a vyjadrovalo, ale aby sme sa konečne uvedomili a začali stým niečo robiť.A potom budeme frajeri...všetci do jedného,a nie vtedy ked mám trojitú garáž pri dome,tri milenky popri manželke ani tri zamestania ,kde som šéfka a mám všetky handry iba: chanel,gucci,dior alebo westwood...aj ked tie handry stoja fakt zato ,ale dokedy?však do hrobu sa mi aj tak celý šatník nepomestí...
