Riaditeľ menejzámeho časáku-POPULAR,mi oznámil,že videl Timove výtlačky mojich textov z blogu.Vraj som dosť dobrá a síce mi nemôže poskytnúť najlepší job u nich,ale má jedno voľné miestečko,kde budem pre začiatok písať hrubú kritiku na známe osobnosti ,ale aj bežné vecičky.No odmietnite.(Hlavne ked doma vysedávate už takmer dve mesiace.)
Nastúpiť som mala o týždeň a tešila som sa.Prvá gratulácia bola od neznámeho.A daľšia správa dosť divná,až taká ,že som sa zľakla.Vraj budem pri ňom celkom blízko,ak tam nastúpim.No a tu sa začali moje obavy.Fúú,nevedela som si to vysvelit a ani som si to neuvedomovala,celú tú situáciu.Brala som to len ako písanie,nechcela som sa s tým neznámym stretnúť,už len zato nie,lebo vedel o mne tak strašne veľa.Veľa dobrého, ale aj zlého.Prezradila som mu všetko.Naozaj.Ved ked si s niekým,tak dlho píšete denodenne,tak sa mu postupne otvoríte a ani si to neuvedomujete.Aj ja som síce o ňom vedela veľa,fakt,ale ani ma nepadlo,že sa s tým človekom budem musieť stretnúť.
Nevedela som si predstaviť,že sa mu pozriem do očí,tak strašne by som sa hanbila.A aj som sa bála.Bože ,čo ked som to všetko písala,dákemu psychopatovi.Ved rozprávky neexistujú hlavne nie teraz ,v tomto zlom svete.Aj som rozmýšlala,že tú prácu odmietnem,áno tak hlboko som sa dostala.Ale nakoniec som si povedala,že čo sa má stať sa stane a tak som pokračovala dalej.V celej tejto divnej hre.
Nastúpila som do práce.Kanceláriu som mala s troma kočkami.Zobrala som si tam jednu orchideu(už začala kvitnúť)a kombinovanú fotku v slnečnicovom ráme.V strede sú moje kočky(Viki,Dáša,Lusy)a naboku prišpendlíkovaný Timo v červenom kabáte a Paťo,s tým šibalským úsmevom.Kancelária to je perfišná.Svetlá(béžové steny)s obrovskými oknami,kde preniká jarné slniečko.Páčilo sa mi tu,naozaj.Asi prvý môj job,kde sa mi fakt páčilo.Aj robota to bola skvelá aj kolektív.O tom v najbližšom článku:)
Princíp celého,že akonáhle som sem začala chodiť správy od neznámeho nabrali tento štýl.Dnes ti to sekne.To máš Chanel kabelku,však?(moja poznámka,aký znalec!!!)O čom píšeš?Načom ste sa dnes tak smiali,s dievčatami?...A dalšie blablabla...z ktorého mi vyplinula jedna vec,tento alebo táto neznáma(ale skôr tento)tu bud musí pracovať,alebo ma už sleduje,alebo aj on robí niekde v blízkosti ,nie však v tejto firme,ale má na mňa dobrý výhľad.Mixovali sa vo mne rôzne pocity:strach,vzrušenie,nadšenie(že ho možno predsa uvidím,aj ked som zozačiatku nechcela).Hrala som túto hru,a už som v nej bola namočená až po uši...Len aby bol aj koniec taký veselý,ako je momentálne priebeh...
