Skoro ma obarilo.Síce som si najprv myslela,že sa stala neaká chyba.Ale žiadna chyba sa nekonala.Pred mojimi dverami stál on sám.Ben.Tri mizerné písmená,Ben.Po takom dlhom čase ,čo sa neozval,po dlhom čase prišiel vtedy ked som si už chcela objednať pištoľ a odstreliť sa,zato,že som naletela neznámemu chlapovi a prezradila mu o sebe všetko.Bol vysoký,pekný a vkusne oblečený(viem,že som materialistická a že,nie výzor je dôležitý).Nevedela som čo povedať.Bol to taký šok,čo som nečakala,vôbec.Naštastie vedel,že v akom budem rozpoložený ak ho uvidím, tak pochopil,že hodnú chvíľu bude hovoriť iba on.Aj hovoril,kamaráti moji.A ja som bola v tom,že som minimálne nahúlená ,maximálne brutálne nadrogovaná.Nebola som.Toto bola čistá realita,ty vole.Predstavil sa,vysvetlil,že sa mi neozval,zato,že chcel toto prekvapenie ,že mi všetko vysvetlí zoči-voči.Vraj som preňho strašne dôležitá,tak zrušil Tokio a vrátil sa domov o týdeň skôr(kôli mne).Stál v mojich dverách 20 minút kým povedal také veci,že mi skoro oči vypadli,ale zas niečo si nechám iba pre seba,ak sa nenahneváte.Po 20 minútach som sa zmobilizovala,uvedomila sa a pozvala ho dnu.(Aspoň sme susedom spravili showku.)Už som hovorila aj ja.Bol taký istý ,ako ked som si sním písala.Uplne obyčajný,na nič sa nehral.To sa mi strašne rátalo.Jeho prítomnosť mi prišla strašne prirodzená a nenormálne príjemná.Vedela som,už som všetko vedela.Ja toho chlapa proste chcem.Jednoducho a stručne.Také pocity ako sa vo mne mixovali,som nemala ani vtedy ked som šla prvýkrát do škôly:D...Takže prišiel.Všetko, čo som doteraz prežívala,strach,smútok,obavy to všetko sa v jednom okamihu pominulo.Neboli žiadne sladké reči.Niaké zbytočné blablaablaa,to sa mi úprimne páčilo.Boli sme dvaja dospelý ľudia,ktorý sa dlho hľadali a vedeli,že chcú byť spolu.Toľko,nič viac ani menej.Po dvoch hodinách odišiel,musel sa ísť vybaliť,žiadne rozprávky sa nekonali.Boli sme v reálnom svete obaja,kde treba splniť určité podmienky ,aby nám bolo dobre.
Počúvala som ako kráčal dolu po schodoch a mala na perách priblblý úsmev.Len tak pre samú seba.Vyšiel z bytovky,nachvíľu zastal akoby nad niečím premýšľal.No zrazu sa otočil a zmizol mi.Nepochopila som.Došlo mi až vtedy,ked som počula buchot na schodoch a uvidela ho znova v ešte nezatvorených dverách.Nerozmýšlali sme ani sekundu,nebolo kedy.Dvere sa zabuchli, ale vtedy ma už mal v náručí.Bolo čo bolo.A bola som rada.Iste ste si domysleli,milovali sme sa.A bolo to také ,ako by sme sa poznali tisíc rokov.Oplatilo sa čakať,oplatilo by sa naňho čakať aj tisíc rokov,verte mi.Ked som ráno otvorila oči a on ma objímal a ležal vedľa mňa,musela som sa štipnúť,že nesnívam.Nesnívala som.A nesnívam ani teraz,ked sa obliekam lebo ma berie na večeru.A pýtate sa,čo Paťo?Nič,ved on je skvelý.AJ teraz bol,bez pochyby,napísal mi iba sms-ku:bud dobrá.A ja som bola,naozaj!...
