Odvtedy ako Karol naposledy vyšiel z môjho útulného, bratislavského bytíka som ho viac nevidela.Klamala by som, kebyže napíšem,že sa mi neozval.Ozval.
Presne po dvoch týždňoch som od neho dostala meil,v ktorom sa ospravedlnil,za to, že ma pomenoval chuderou.A okrem toho mi pochválil blog,vraj perfektne píšem a kebyže ma nepozná,zamiluje sa do mňa.Všetko to blablabla do vetra ukončil otázkou,:prečo si tam nedala ten článok o mne?máš povolenie uverejniť ho,pretože ja sa za seba nehanbím,a ani zato,čo medzi nami bolo...
I ked musím podotkúť,že sa dnes naňho nehnevám ,doteraz som mu neodpísala.Nerada sa vraciam k minulosti,k tej nepeknej a tobôž nie k starým láskam.Tak som šmahom ruky,vymazala email,jeho mobilné číslo aj jednu,jedinú,jednu spoločnú fotku a bolo.
Bola som taká ako predtým,veselá a celkom štastná i ked som sa zas niečo naučila.A doteraz mi na ňom záleží,ale už iba z diaľky.Mala som štastie,iba kôli jednej veci.Nepomilovala som sa s ním.Vôbec nie,ani raz.To kukáte,čo?Ste čakali,že vám tu dodatočne opíšem naše zážitky.:D...ale nie také sa nekoná,aspoň teraz nie.Takže som sa vlastne vedela celkom slušne a ľahko od Karola odpútať.
A tak hoc neviem presne,čo s ním je(možno stihol pretiahnuť,už polku španielska)ja si žijem sama,v mojom byte so starou chanelkou,troma orchideamy(ktoré medzičasom začali kvitnúť) i pár pavúkmi,ktorých budem musieť za čas zabíjať zas sama...ale i celkom rada:)
Vaša(single)Tina
