Poznám veľa ľudí,ktorí sú samotný,či samotári.Niektorý nemajú už rodinu,iní si ju zvolili samy,pre niekoho je dočasná a pre iného je oslobodzujúca.Tak ako má každá minca dve strany,ani samota nie je výnimka.
Aj ja som bývala,aj som ešte občas samotná.Niekedy je to fajn,inokedy si mi tlačia slzy do očí.Milujem samotu,ktorá je v byte ked ráno vstanem.Nikto mi nič nevraví a ja si robím čo chcem.Inokedy ked som sama,a je ticho príde mi to strašne smutné.A velmi vtedy,ked viem,čo iní robia a ja sedím sama doma.Možno je to stav dočasný,možno to máme súdené?Verím,že nie.Nechcem byť stále sama,iba občas.Aj ked,teraz točíte mnohí hlavami,že nie ja nie som samotná a smutná z toho.Ale som,napriek tomu,že mám skvelých priateľov,je ich síce strašne málo.Ale to by ste sa na nich asi pocikali,ako sa zvyknem aj ja občas:)...A vlastne teraz,sa na nich môžme spoločne pocikávať,kedže vám o nich budem písať.Ved niektorých už poznáte.(Viki,Lucy,Dášu aj Paťa)...
Neviem,ako ma napadlo písať o samote samotovskej..ale asi to bude tým,že Karol bol zo sestrou síce som sním chcela stráviť popoludnie ja.Práve doťukávam posledné písmená a ON mi klope na dvere.Vraj ho sestra nebaví a musel ma vidieť.Tlačí ma z dverí,do vnútra môjho útulného bytu,drží ma svojimi,veľkými barmanskými rukami a bozkáva mi krk...a samota je zrazu úplne fuč...
Vaša momentálne-nesamotná Tinuša(ako ma volá On)
