Vždy som rozmýšlala nad tým,že dokedy je človeku potrebné priateľstvo.Krútite hlavou,že čo za debilnú otázku,čo?Ale ja vám poviem,že debilná nie,pokiaľ máte svojich priateľov a považujete ich za maximálne dôležitých a neviete si bez nich predstaviť život.
Priateľstvá začínajú v detstve.A kde končia,podľa mňa v tom čase ked si nájdete lásku,partnera,frajerku...Netvrdím,že končia úplne ,ale na určitý čas určite.Vlastná skúsenosť,aj...Sme všetci tak zaláskovaný,všetko je také úžasné,skvelé.Mám pri sebe niekoho kto ma miluje a bodka.A na tých,čo mi pomohli a boli doteraz pri mne som zabudol.Na čas ,dobrý čas určite.Nie je to veľká chyba,ešte zato nikoho nepopravili.Len je to smutný fakt života.Smutný pre tých,čo sú na druhom brehu,teda tom nezaláskovanom.Nie je tu viac,čo riešiť.Nie sú návody ako to prekonať,ako nestratiť kontakt s priateľmi.Nevydali ešte o tom knihy,ani na kongresoch sa o tom nebavia a ani nikdy nebudú.Je to len moja pripomienka.Aby ste sa zamysleli.A liek pre tých,čo sú väčšinou na druhom brehu.Aj ked viem,že toto nikomu nepomôže naozaj,ani to nič nezmení.Napriek všetkému,svojich priateľov milujem bez všetkého,a dokonale ich chápem.Aj v tom ked sa občas zaláskujú...
Pripomienka:táto rovnica patrí len normálnym ľudom a párom.Nie slečnám dokonalým a chlapcom skvelým,ktorí vážni vzťah ani nepoznajú(preferujú rýchli sex,a vzťah tak na dva týdne,aby sa ukázali ostatním).Tí nech si vytvoria vlastnú.A nie ľudom,ktorí nie sú a ani nemajú pravých priateľov.Lebo tí takýmto veciam ani nechápu.A ja to od nich ani nevyžadujem,lebo takým sa ja dokonale vyhýbam,alebo iba od nich zbieram infošky to sa oplatí.Viem že som hnusná využívateľka,aj klamárka.Ale každí sme neako zlý,a ja som takto...Ale aspoň viem,čo chcem a ako na to.Ved tento skazení život a jeho ľudia si ani nič iné nezaslúžia.Veľká česť výnimkám!!!
