Ben a Paťo.Obaja v mojej obývačke.Teoreticky sa už poznali,no prakticky nie.To bol ten problém.
Stojím v obývačke a pozerám na ich ofučané tváre.Hey chlapi,čo sa deje.Ozvem sa.Zdvihnú na mňa obaja oči.Cítim sa jak na krížovom výsluchu.Ben sa ozval ako prvý:no som kurva zvedavý ako chceš toto vysvetliť.Začala som sa nahlas smiať.Ben sa zodvihol:akože čo ti je smiešne?chcem ťa prekvapiť,prídem sem ako taký posledný chudák,snažím sa a nájdem tu v tvojom byte cudzieho chlapa.Paťo:nie som cudzý,odvrkol urazene.Ja som tam stála a mala priblblý úsmev na tvári.Dvaja najlepší chlapi môjho života,mi stály v obývačke ale vlastne sa nepoznali.Síce som si ich prvé stretnutie predstavovala inak,celkom ma tá situácia pobavila.
Po polhodinovom vysvetlovaní Benovi,že som s Paťom v živote nič nemala sme sa,vlastne oni sa rozhodli,že to treba ísť zapiť.Muselo sa ísť,dobrovoľne nasilu,pretože pokiaľ by sme nešli,Ben by asi neuveril tomu faktu,že s Paťom sme iba čistý priatelia.Skončili sme v jednej pivničnej,nemenovanej krčme.Zostala som pri kofole,no chlapci to rozjeli na plnú čiaru.Skončilo to ôsmimy,veľkými pivami na hlavu a šiestimi borovičkami.Fuj ako smrdeli.Neviete si to predstaviť.A to Ben žiadal v intervaloch päť až desať minút pusu.Nakoniec sa celá tá krčma na nás pekne nabalila.A nielen krčma,myslím,že aj sám čašník dostane kôli nám takú prémiu,že si bude môcť kúpiť na leto nový bazén.Ale aspoň sa moji dvaja muži spriateli a pekne sundali.To som ich ešte prosím pekne,oboch ťahala domov.Ku sebe,ako inak.Cesta ktorá nám zvyčajne trvá desať minút,nám trvala približne hodinu.Lebo drahý chlapci sa zastavili pri každom strome čúrať.Myslím že prechádza s piatimi psami,by mi trvala menej a oštali by menej stromov,než títo dvaja dokopy.No domov sme sa dostali,aj ked len po tisíc krát vyslovených vetách typu:Ben ty si fakt fasza chlap(to dával Paťo)a Ben mu naspäť:akože už chápem prečo sa stebou Tina baví,ty si neuveriteľný,fakt.
Ked som ráno vstala a vošla do obývačky,kde som tých dvoch uložila,skoro som od toho smradu odpadla.Bezdomovci,tak nesmrdia ako smrdela moja pekná obývačka vtedy.Vetrala som celý deň a ešte aj deň potom.Chlapci mali takú opicu,že som im musela uvariť bujonovú polievku.Ale bola som rada,padli si do oka.A to nielen kôli alkoholu.Tak celkovo.Už som mala istotu,že ani jedného nestratím.Bála som sa totiž predtým,že Paťa zanedbám kôli novej láske,alebo že Benovi sa nebudem venovať na 100%,lebo budem chcieť byť aj s Paťom.Ale nič také sa nekonalo.Pekne obaja smrdeli v mojej obývačke v rukách držali polievkové taniere a snažili sa tváriť,že im na grc vôbec nie je...Ale bolo,verte mi!!!
