A toto sa presne stalo.
Karol ma čakal,vysmiaty ako slnko nad hnojom,asi si neuvedomoval celú tú trápno-netrápnu situáciu.On bol strašne rád.Myslel si,že sme v rozprávke,že ja sa bez problémov dostanem k nemu von a bude nám hey.Neuvedomoval si,že ja tu mám všetko a nemienim to tu pre neaké chvíľkové vzrušenie zahodiť.Bola som rozhodnutá,že ja nikam nepôjdem.Chcela som ho,tak strašne chcela,ale tu a teraz.Nie na druhom konci sveta,ved sme spolu boli iba prvé mesiace,a žiť s ním (síce sa mi tá myšlienka páčila) som si dovoliť nemohla.Nie,ešte teraz nie.
No on bol rád.Videl svet cez ružové okuliare a myslel si,že ja som opička na gumičke a on tú gumičku ťahá a ja podľa nej tancujem.Ale ja som strelec,potrebujem určitú voľnosť,vždy som ju potrebovala.On to,však nepochopil ani dodnes.Tak sme sa skvele pohádali.Plakala som,a on ma videl tak prvý raz.Vykričala som mu všetko a predsa nič.Iba toľko,že s ním chcem byť,že mi na ňom záleží,no nemôžem to tu len tak zabaliť.,že mi sľúbil,že ma nesklame,že bude somnou v dobrom i zlom,že nebude taký idiot ako ostatný.No on len tvrdil svoje,že ked ho milujem prídem za ním.
A potom prišiel zlatý klinec večera.Vraj bude za mnou chodiť.Každý piatok a v nedelu späť.A potom aj ja.Ved sme mladý,to vydržíme.Nenechal si vysvetliť,že ja o lietajúci vzťah nestojím!Nechcela som ho stratiť,ved sme spolu niečo mali a ja som k nemu začala cítíť niečo viac.No on sa len hrnul, tam do toho druhého sveta.Ani sme sa o tom rozumne neporozprávali.Ja som plakala,on vymýšlal aj kričal.
Oči som mala celé napuchnuté,vošla som do kúpelky ,aby som ich trošku oživila studenou vodou.Ked som sa vrátila,našla som Karola pred notebookom.Mal otvorený môj rozpísaný článok o ňom(ktorý som nikdy nezverejnila)a začal po mne kričať,že som ho využívala iba na napísanie článku,že som ho inak ani nepotrebovala,že som ho zneužila.Vraj som taká istá chudera ako ostatné,a že za ním do jeho španielska ani chodiť nemám!!!A že to chcel som mnou ukončiť,len ma vraj ľutoval.To ma dorazilo.On ma ľutuje?Zdvihol sa mi adrenalín aj cukor na maximum.Tak vieš,čo Karolko,povedala som mu s tichým hlasom :choj si kam chceš ale zober si aj mamičku,lebo takú kravu ,čo sa o takého debila starať bude ,už nikdy viac nenájdeš!Nepovedal už nič viac,iba so sklonenou hlavou odišiel.Nevyhrala som ani ja ale ani on!...
