
Vzťahy sa menia. Čas na ne nazerá zmenenou optikou. Stáva sa, že niekedy ochladnú, nemajú tú silu, ako tomu bývalo, minimálne navonok sa tak často javí. Rozporuplné vnútorné pocity, vytvárajú zmätenosť a podporujú nerozhodnosť. Na jednej strane stojí túžba po tom, aby to bolo také ako kedysi. Jednoduché, spontánne, otvorené, plné života, sálajúce nadšenie. A obavy nám vháňa strach, či to také ešte môžem byť. Málo pravdepodobné, ale nie nemožné.
A práve táto iskierka nádeje, nám dáva odvahu riskovať. Ísť na trh s vlastnou kožou. Dúfať a prekonať strach zo sklamania. Potom je tu ešte faktor navonok náhodne zapadajúcich útržkov , ktoré pomáhajú vyskladať príbeh stretnutia. Udalosť nadväzuje jedna na druhú a zrazu stojíš, nevieš ani ako na mieste plného iskriacich otáznikov. Čo len z toho bude?
Obavy zamaskujete úsmevom, a len skutočne dobrý pozorovateľ vám v očiach vidí čriepky strachu. Srdce bije rýchlejšie, hlava vymýšľa najrôznejšie varianty možných scenárov. A sú dni, keď vyhrá, ten najhorší z nich. Ale nie dnes. Dnes vyhral ten, v ktorý som ani nemala odvahu vymyslieť. Počiatočné pokrivkávanie neistých krokov, pomohli vyrovnať ústretové objatia priateľov. Pohľady, v ktorých sa dá čítať priateľstvo. Tie, ktoré vám už dlho hýbali. Nečakané stretnutia sú už len bonusom dňa.
Hudba, dopĺňa uvoľnenú atmosféru, dáva doznieť smiechu, spomienkam. Robí kulisu rozhovorom a tom čo bolo. I o tom, o čom len začíname snívať. A vy hoci viete, že už to nikdy nebude také ako predtým. To sa jednoducho nedá. Nemusí to byť horšie. Iné je prosto súčasť zmien, a zmeny sú nevyhnutnosťou života. To čo sa nemení, zaniká. No napriek tomu, som si uvedomila, že sú priateľstvá, ktoré ani čas ani vzdialenosť nedokážu pochovať v minulosti, neobyčajné. Priateľstvo so vzácnymi ľuďmi, ktorí tvoria korenie vášho života. Je to možno iba šafran. No o to viac si tento pokrm uvarený večernými zážitkami budem vychutnávať. Sú vzácne, lebo ich nemôžeme mať stále. A práve preto pomáhajú aj vtedy, keď prídu na rad, dni, skladajúce sa s každodennosti a fádnosti, dní bez korenia a fantázie.
Hm, sklamania asi budú vždy súčasťou života, ale ak ich budú vyvažovať, aj takého dni, nejako sa to predsa musí dať zvládať. Preto vám ďakujem. Vám všetkým, ktorý ste spravili z tohto večera a noci, udalosť, ktorá má punc exkluzivity. Bolo s vami super, ako napokon takmer vždy. Nie sú časté tieto naše spoločné akcie, ale o to sú vzácnejšie a keď ešte vypália ako táto... Tak nezostáva len poďakovať a tešiť sa na nejaké ďalšie pokračovanie. Ktovie kedy, ktovie kde. Ale našťastie sú aj takéto dni.