Maja Sliacka
Denník z Ukrajiny
Od začiatku konfliktu na Ukrajine som tu už druhý krát. Ako koordinátorka humanitárnej pomoci neziskovej organizácie ADRA som prvý krát prišla po tom, čo Rusko obsadilo Krym. Ľudia zrazu nevedeli kam patria. Čo bude s nimi. Začali utekať do iných miest. Chýbal zákon, ktorý by upravoval status vysídlenca. Koncom apríla 2014 začali registrácie vysídlencov aspoň v jednotlivých mestách. Bolo ich zaregistrovaných do 6000. Prevažne v Kyjeve a Lvive. Neexistoval plán, kam ľudia pôjdu. Všetci dúfali, že situácia sa ukľudní. Vláda sa pripravovala na prezidentské voľby, keďže pôvodný prezident z krajiny ušiel. Iba Majdan bol kľudnejší a demonštranti sa postupne vytrácali. Vysídlenci bývali prechodne v sanatóriách alebo letných táboroch, prípadne u svojich príbuzných, či známych. V deň, keď som odchádzala z Ukrajiny, v novinách prebehla správa, že pro-ruskí separatisti obsadili vládne budovy v Slavjansku, na východe krajiny, a ja som vedela, že problém iba začal.
