Od dávnych čias, od hĺbok stredoveku, až do 19. a začiatku 20. storočia bolo zvykom, že hovädzí dobytok, ovce, kozy, ale i svine sa pásavali nielen na lúkach, ale aj v lesoch. Dnes sú takéto pasienky vzácnosťou: buď zarástli burinou, krovím a novým lesom, alebo ich postupne človek odlesnil a premenil na lúky, čisté pasienky a polia.
Takým vzácnym zachovaným starým pasienkom sú Gavurky v chotári Dobrej Nivy. Môžeme si k nim urobiť krátku, vari polkilometrovú pešiu vychádzku (ak sa nebojíme trochu pohybu a prípadne i blata poľnej cesty) zo spomínanej cesty z Dobrej Nivy do Sásy a na tie košaté dubiská, z ktorých niektoré majú možno aj viac ako dvesto rokov, sa môžeme podívať pekne zblízka.
Pri mojej prvej návšteve pred vyše dvoma desiatkami rokov som tu „vyplašil“ sovietskych vojakov, ktorí si v starej dubine urobili cvičisko. Našťastie, tento unikátny kút výraznejšie nepoškodili a stopy po ich pobyte už pomaly zahladzuje sama príroda. Práve ona je viac ako ľudské zákony zárukou, že sa Gavurky zachovajú v čistej podobe. Nezachovali sa tu totiž len mohutné duby, ale aj vzácne druhy vtáctva, hmyzu a iných živočíchov, ktoré sú viazané na takýto biotop. Postupne sa spamätúva aj krovinový a lúčny porast, hoci boj s burinovými druhmi nie je jednoduchý, keďže sú neraz priebojnejšie ako pôvodné rastlinné druhy. Tieto cudzie botanické prvky zaviedol do krajiny človek svojou aktivitou a keďže príroda ich obdarilo väčšou odolnosťou a prispôsobivosťou ako domáce pôvodné druhy, nečudo, že sa im tu darí a na ne je obyčajne aj matka príroda prikrátka. Pomôcť by mal ten, kto krajine a prírode uškodil - teda človek.
Obec Dobrá Niva, v ktorej chotári sa Gavurky nachádzajú, sa snaží zachovať tento pradávny pasienok ako príklad zdravého prírodného prostredia, ako pamiatku na minulé generácie a ako ukážku pre tie, ktoré prídu po nás, i ako útočisko vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Aj toto bol jeden z plusových bodov, vďaka ktorým sa v roku 2009 stala Dobrá Niva slovenskou Dedinou roka a úspešne si počínala aj v celoeurópskej konkurencii dedín, ktoré sa snažia o zdravý a ekonomicky vyvážený rozvoj. Minulý víkend sa Dobronivčania zúčastnili v juhotirolskom Sand in Taufers na vyhodnotení súťaže o Európsku cenu obnovy dediny 2010. Ani v náročnej celoeurópskej konkurencii sa Dobrá Niva nestratila a hoci celkovým víťazom sa stal Langenegg z rakúskeho Voralbergu, aj náš reprezentant získal uznanie a predovšetkým to bola významná príležitosť prezentovať na európskej úrovni nielen Dobrú Nivu, ale prostredníctvom nej aj celé Slovensko.
V centre Dobrej Nivy, slovenskej Dediny roka 2009.
