Slnečné, k juhu orientované stráne Bokov pokrývajú riedke, medzernaté lesy s prevahou duba zimného. O pestrosť lesných porastov sa starajú ďalšie listnaté stromy a kry: lipy, hraby, javory, buky, čerešne vtáčie, hrušky, brekyne, trnky, mahalebky, hlohy, svíby, ale aj drieň, ktorý je určujúcou zložkou tzv. drieňových dúbrav. V nich je v južnejších oblastiach Slovenska dominantným stromom dub plstnatý, ktorého na Bokoch nahrádza dub cerový. A práve tunajšie cerové porasty majú viac ako dvesto rokov, čím patria medzi najstaršie, ale i najcennejšie u nás.
Pralesovité cerové porasty na Bokoch majú viac ako 200 rokov
Chránený drieň (Cornus mas), určujúci druh spoločenstva drieňových dúbrav, patrí medzi naše pozoruhodné kríky. Jeho drobné žlté kvietky sa rozvíjajú vo včasnej jari, a to skôr, ako sa na konárikoch zazelenajú listy. V týchto letných dňoch na drieňových kríkoch môžeme vidieť dozrievajúce, červené drienky. Ich všeľudovú popularitu spôsobila chýrna Schusterova drienkovica. Faktom je, že drienky si všímal človek už veľmi dávno a vedel ich využiť najmä na výrobu kompótov, sirupov a džemov, keďže sú významným zdrojom vitamínu C, cukrov, ovocných kyselín a iných zdraviu užitočných látok. V ľudovom liečiteľstve našli uplatnenie aj listy a kôry, z ktorých sa vyrábali odvary proti črevným katarom, pri hnačkách a vysokých horúčkach. A pozornosti samozrejme neuniklo ani drieňové drevo, ktoré je vraj najtvrdšie medzi našimi drevinami. Využívali ho najmä kolári a výrobcovia najrôznejšieho náradia, rúčok, palíc, v antických časoch i na vyhotovenie oštepov a kopijí.
Drieňové kvety sa rozvíjajú skoro na jar. V týchto augustových dňoch sa už na konárikoch červenajú plody - drienky.
Ubúdaním vhodných stanovíšť sa drieň zaradil medzi naše vzácne dreviny a nechýba ani v zozname chránených rastlinných druhov. Táto zákonná ochrana je na Bokoch podčiarknutá tým, že územie je Národnou prírodnou rezerváciou, ktorá sa rozprestiera na ploche 176,49 ha na južných svahoch Kremnických vrchov pri dedine Budča (okr. Zvolen). Rezerváciou prechádza náučný chodník s 13 informačnými tabuľkami. Nenáročnou, asi trojhodinovou prechádzkou po ňom spoznáme základné danosti tohto prírodného klenotu. Vstupný panel sa nachádza asi jeden a pol kilometer západne od Budče v doline Sietno pri starej ceste na Žiar nad Hronom; koniec náučnej trasy je v Breznickej doline, odkiaľ sa za štvrťhodinku dostaneme na železničnú stanicu v Hronskej Breznice (zastavujú tu aj rýchliky).
Úvodný panel náučného chodníka rezerváciou Boky
Pri prechádzke sa zastavíme aj pri tabuľke s menom významného slovenského botanika Jána Futáka, ktorý je rodákom z blízkej dediny Turová (13. januára 1914), do ktorej sa rád vracal a kde našiel aj posledný odpočinok (zomrel 7. júla 1980).
Hrob botanika Jána Futáka v jeho rodnej Turovej
Teraz, v druhej polovici leta je síce rastlinné bohatstvo Bokov už menej nápadné. Ak nerátame spomínané driene, môžeme tu obdivovať divozely, zvončeky, silenky, skalnice a pri troche šťastia namierime objektív nášho fotoaparátu aj na vzácnu kukučku vencovú. My sme tentoraz to šťastie nemali. Napriek tomu bolo čo obdivovať...
Z augustovej flóry Bokov. Napokon aj taký kvet lopúch pri poľnej ceste má svoje čaro...
Odmlčali sa aj vtáky, ktorých tu hniezdi okolo 50 druhov, vrátane našej najväčšej sovy výra skalného. Pri našej augustovej prechádzke Bokami sa vari najvýraznejšie ozývali ďatle, brhlíky a holuby hrivnáky. Spod nôh mi vybehla jašterica múrová, ktorá je tu charakteristickým druhom, vzácnejšie je stretnutie so skvostnou jaštericou zelenou. Z plazov tu má svoj domov náš najväčší had užovka stromová a spomínam si, ako som si aj ja raz „zatancoval odzemok“, keď sa mi pod nohami na chodníku zavrtela užovka hladká, ktorá svojím zafarbením trochu pripomína vretenicu. Podľa informačnej tabule v rezervácii žije aj vzácny motýľ jasoň červenooký, no podľa informácie jedného renomovaného zoológa je tento výskyt nepravdepodobný, no jedným dychom dodal, že tu žije veľa vzácnych druhov hmyzu, nielen motýľov, ale aj kobyliek a koníkov, chrobákov či pavúkov.
Tabuľa náučného chodníka nás presviedča, že tu žije aj vzácny jasoň červenooký. Toho sme neuvideli, no zapózoval nám iný motýlí obyvateľ Bokov.
Z jašteríc je na Bokoch najbežnejšia jašterica múrová. Uznávam, ten záber sa mi bohvieako nevydaril a aj slepúcha mám vo svojom archíve na krajšej snímke, ale tento ma zaujal tým, že v horúcom slnku si pokojne ležal na chodníku, len hlavu si ukryl pod list a naša prítomnosť mu bola ukradnutá...
Zaujímavá je nielen živá, ale aj anorganická príroda Bokov. Svahy budujú horniny, ktoré sa zrodili silou Vulkána - boha ohňa. V Kremnických vrchoch sa počas neogénnej sopečnej aktivity dostávali na povrch najmä andezity a ich aglomeráty, ktoré sú aj fundamentom Bokov. Zahryzli sa do nich vonkajšie erozívne sily. Ich výsledkom sú napríklad kamenné moria, ale aj vypreparované sopečné andezitové bomby. Z nich je najpútavejším príkladom Čertova skala. Balvan s objemom okolo deviatich kubických metrov je ku svojmu podložiu prirastený iba na prvý pohľad slabou „nohou“, takže má tvar skalného hríba. Odolal aj otrasom, ktoré sa niesli svahom pri výstavbe rýchlostnej komunikácie popri Hrone, a aj silákom, ktorí sa ho snažili odlomiť, čo sa im našťastie nepodarilo. Napriek tomu by sme sa mali k tomuto prírodnému výtvoru správať čo najohľaduplnejšie, veď je to jeden z najpozoruhodnejších divov našej prírody. Človek si jeho zvláštny tvar všimol už dávno. Pripomínal mu kopyto, ktoré vraj stratil čert, keď s hrdou dievčinou v náručí preskakoval dolinu Hrona.
Čertova skala je najpozoruhodnejším prírodným výtvorom v rezervácii Boky.
K Čertovej skale smerujú z doliny Sietno aj zelené turistické značky, ktoré pokračujú hore svahom a neskôr dubovo-hrabovo-bukovým lesom a lúkami do osady Hrabiny. Zakrytá studňa s rumpálom je najmä v horúcom dni vítaným zdrojom osvieženia. Zaujala nás tu aj tvarom nevšedná zvonička. Cez početnejšiu osadu Budička prídeme do dediny Tŕnie s gotickým kostolom skrývajúcom sa medzi stáročnými lipami. Na vychádzku Budča - Čertova skala - Tŕnie po zelenej turistickej značke potrebujeme asi tri hodiny.
Pohľad z Bokov cez údolie Hrona na planinu s dedinou Ostrá Lúka
Idylická osada Hrabiny so zaujímavou zvoničkou a studňou. Z lúk sa otvára výhľad aj na Ľubietovský Vepor.
Značky pokračujú ďalej na hlavný hrebeň Kremnických vrchov, my - pri dostatku času a záujmu - môžeme zbehnúť po asfaltovej ceste alebo bez značiek hlbokou Skalnatou dolinou s asi 15 metrov vysokým vodopádom do dediny Turová. Tá je - ako som už uviedol - rodiskom a miestom posledného odpočinku botanika Jána Futáka. Popri cintoríne sa dá vyjsť na tzv. Turovský sopúch, čiže na eróziou obnažené hrdlo niekdajšej sopky. Hoci tento výtvor zaujme skôr odborníka ako laického turistu, každému poskytne výhľad na dedinku topiacu sa v sýtej zeleni stromov.
Turová a prírodný výtvor Turovský sopúch
