Na Šášovský hrad upozorňujem napriek tomu, že som sa tam vlani stretol s čudnou reakciou na moju ponuku. Vtedy som pripravil a vydal brožúrku o zvolenskom Pustom hrade, ktorý je od Šášova vzdialený vari 20 km. A keďže v Šášovskom Podhradí je v lete otvorené informačné stredisko, dúfal som, že tam budem môcť tohto turistického sprievodcu ponúknuť návštevníkom. Samozrejme, komisionálnym predajom. Dostal som však negatívnu odpoveď, na ktorej ma zarazil najmä „argument“, že je to „konkurencia“.
Nuž, ja sa necítim ako konkurencia a s rovnakým entuziazmom napíšem, poviem či komukoľvek poradím, ak ide o „náš“ Pustý hrad, alebo o Bystricu, Štiavnicu, Oravu, Spiš... Šášov nevynímajúc. Prehnaný lokálpatrotizmus v turistike a cestovnom ruchu nie je na mieste a nikomu nepomôže, skôr naopak. A vážim si každého, kto niečo v tomto smere obetavo urobí, ako je tomu aj v prípade Združenia na záchranu hradu Šášov.
Veru, až sa teraz bojím čosi o Šášove napísať, aby som neprezradil nejaké tajomstvo, alebo nezverejnil informácie, na ktoré „nemám právo“. A tak - ak sa vďaka tomuto môjmu článku na Šášovský hrad vyberiete - neprezraďte, že ste tento tip dostali práve odo mňa! (Prosím, predošlé slová berte v pejoratívnom zmysle).
Pohľad na Šášovský hrad od Hrona a od podhradia
Povesť hovorí, že na jednej z poľovačiek sa zvolenský (a vraj konkurencia?) hradný pán dostal do pazúrov medveďa. Už-už by vytiekla jeho modrá šľachtická krv, no od istej smrti ho zachránil šašo, ktorý dravú šelmu zabil sekerou. Pamiatkou na túto príhodu je vraj práve hrad Šášov.
Skutočný pôvod hradu je však zahalený rúškom tajomstva. Nálezy keramiky naznačujú, že bralo nad vodami Hrona bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Otázne je, či s hradom súvisí pomenovanie „in Susolgi“ v donačnej listine svätobeňadického opátstva z roku 1075. Zvyšky hrncov a ďalšie archeologické pamiatky, ktoré sa našli pri čistení hradného areálu a blízkeho Hradiska (Zábaštie), nás však nasmerujú do 11. - 12. stor. Názov je zrejme odvodený od maďarského Sáskö - Orlí kameň. Prvou hodnovernou zmienkou o Šášove je listina z roku 1253, v ktorej sa spomínajú majitelia: ostrihomský arcibiskup Štefan de Vanča a jeho bratia Peter a Vincent. Hrad bol centrom feudálneho panstva a strážcom križovatky ciest údolím Hrona a z Banskej Štiavnice do Kremnice. Majitelia sa často menili: zámenou, darom alebo bojom. V roku 1424 sa stal súčasťou majetku uhorských kráľovien. Vdova po legendárnom Matejovi Beatrix hrad darovala jágerskému arcibiskupovi Urbanovi Dóczimu a tento rod ho mal v moci do roku 1648, keď sa vrátil do kráľovských rúk. V roku 1677 Šášov dobyli a spustošili Tököliho povstalci a odvtedy sa menil na pusté ruiny. Nový život im vdýchli až aktivity posledných dvoch desaťročí, a to najmä vďaka Združeniu na záchranu hradu Šášov, ktorého sídlo - dom v Šášovskom Podhradí na začiatku výstupovej cesty - je malým múzeom a informačnou kanceláriou. Podrobné informácie o združení i o Šášovskom hrade nájdete aj na kvalitnej internetovej stránke www.hradsasov.pum.sk.
Informačné stredisko s muzeálnou expozíciou pod Šášovským hradom. Pamätná tabuľa nás od vlani upozorňuje na fakt, že v Šášovskom Podhradí v rokoch 1894 - 1905 učil Jozef Luňáček. Narodil sa 3. marca 1844 v Čelovciach (okr. Veľký Krtíš), učil v Uňatíne, Krnišove, Horných Strhároch, Šášovskom Podhradí, Močiari, posledné roky svojho života prežil na krupinských lazoch, kde zomrel 7. novembra 1911. Zaujímala ho príroda, a to predovšetkým geológia a paleontológia, pričom spolupracoval s Andrejom Kmeťom, Gustávom Kazimírom Zechenterom - Laskomerským (vtedy kremnickým lekárom) a geológom Dionýzom Štúrom.
Interiér Šášovského hradu a výhľad z jeho múrov do údolia Hrona
Podujatie, ktoré pripomína historické okamihy Šášova, je už teda za nami. Jeho atmosféru si dovolím pripomenúť aspoň pár fotografiami z minulých ročníkov. Kedy a čo sa bude diať na Šášove budúce leto, to sa dozviete prostredníctvom médií a samozrejme na spomenutej internetovej stránke.
Teraz aspoň pár základných turistických informácií pre návštevníka Šášova:
Východiskom na Šášovský hrad je Šášovské Podhradie. Do tejto dedinky ukrytej v úzkej doline Istebného potoka, sa dostanete odbočením z hlavnej cesty, ktorá smeruje zo Žiaru nad Hronom na Zvolen. Peší turisti môžu využiť aj modro značený chodník, ktorý vedie do Šášovského Podhradia cez Ladomerskú Viesku zo železničnej stanice Žiar nad Hronom (asi 1 hodina chôdze). Na hrad z podhradia vedie zeleno značený chodník. Po prehliadke hradných zrúcanín, z ktorých sa otvárajú aj výhľady do údolia Hrona a na Žiarsku kotlinu, sa môžeme vrátiť do dediny, alebo pokračujeme zeleno značenou cestou cez Suť (717 m) lesmi a lúkami na vyhliadkové bralá Demiana (684 m), z ktorých zbehneme na železničnú stanicu v Hronskej Dúbrave (zastavujú tam aj rýchlikové spoje). Na túru Šášovské Podhradie - Šášovský hrad - Suť - Demian - Hronská Dúbrava potrebujeme asi 4 ¼ hod. chôdze.
Dominantný vrch Suť a výhľad z brál Demiana na Kremnické vrchy
Ako som už spomenul, do Šášovského Podhradia sa môžeme dostať aj po modrej značke zo Žiaru nad Hronom. Tento turistický chodník pokračuje hore dolinou Istebného potoka, pričom sleduje niekdajšiu tzv. Matejovu cestu, spájajúcu dve dôležité banícke centrá: Banskú Štiavnicu a Kremnicu. Zo Šášovského Podhradia sa cez Kráľov stôl a okolo tajomného Žakýlskeho plesa dostaneme za 3 hodiny na Žakýlsky hrad, z ktorého však zostali iba skromné základy múrov. Informácie o hrade a jeho okolí poskytuje od vlani náučný chodník. Zo Žakýlskeho hradu zbehneme do Podhoria (obec vznikla spojením pôvodných dedín Teplá a Žakýl) a ďalej cez Jergištôlňu prídeme až do centra Banskej Štiavnice (z hradu Žakýl 2 ¼ hod.).
Spomienka na jarnú vychádzku na Žakýlsky hrad. Nechcem strašiť, ale pri jednej návšteve týchto zrúcanín sme natrafili na stopy medveďa, ktorý pravdepodobne prespal v hradných útrobách, alebo tam aspoň hľadal vhodné miesto na svoj brloh.
Ako vidieť, aj v tomto turisticky tichom kúte severozápadnej časti Štiavnických vrchov sa možno vybrať na celodennú túru, ktorá síce nevyniká fyzickou náročnosťou, no je dostatočne bohatá na prírodné i historické zaujímavosti a z nich plynúce zážitky.
