Zvolen - stará železničná stanica, sobota, 11. septembra 2010
Dvanástemu ročníku pretekov železničných veteránov, ktorých poháňa para, neprialo počasie. Napriek tomu sa stará zvolenská stanica zaplnila podobne ako po minulé roky. Nečudo, veď mašinky, ktoré by už mali byť v dôchodku, no vďaka technickým nadšencom nestrácajú na sile, vábia dospelých i tých najmenších a neraz je ťažko rozpoznať, koho viac.
Na štarte sa predstavilo päť parných rušňov. Zvolenská posádka tentoraz chýbala, no dobre ju nahradila mašinka z prievidzského depa. Tá si napokon po sčítaní výsledkov všetkých disciplín vydobyla tretie miesto, keď na „krumpľové“ medaily odsunula rakúsky a maďarský rušeň. Nie všetky stroje majú rovnaký výkon, niektoré sa rozbiehajú dlhšie, ale potom uháňajú s vetrom o preteky, iné vyrazia na štarte, div že sa nepostavia na zadné. Tie druhé majú navrch v šprinte na sto metrov, tie prvé - resp. ich posádky, majú príležitosť zmazať tento nedostatok v disciplínach, kde viac ako rýchlosť ide o zručnosť i trpezlivosť obsluhy. Takými špecifickými disciplínami, ktoré sa rozniesli zo Zvolena aj na iné európske a svetové súťaže, je napríklad „anglická pošta“ (doprava balíka), alebo „pomsta indiánov“ (posádka musí odstrániť z koľajníc kus dreva a zahasiť oheň, ktorí na nich nastražili „zlí indiáni“). Mimo súťaž si pretekári zmerali sily a obratnosť v gúľaní pivového suda po koľajnici. Tu sa ako najschopnejší prejavili Poliaci, ktorí v celkovom poradí obsadili druhé miesto. Víťazom 12. ročníka Grand Prix Slovensko 2010 vo Zvolene sa tentoraz stala ostravská posádka.
Na starej (nákladnej) zvolenskej stanici nechýbali ani iné atrakcie, hoci dážď výrazne obmedzil sprievodný kultúrny program. Bohatá bola aj ponuka železničnej literatúry, no zdá sa, že v tomto smere majú tiež navrch naši českí susedia.
Na bočnej koľaji bol pristavený aj pancierový vlak Štefánik, za ktorý práve minulý týždeň dostalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici cenu slovenských pamiatkarov, a to za najvýznamnejší počin roka 2009 v obnove historických pamiatok.
Dobrá Niva - poľné letisko, nedeľa, 12. septembra 2010
Na druhý deň, teda v nedeľu, sa pancierový vlak Štefánik presunul na Dobrú Nivu. Na poľnom letisku medzi touto obcou a susedným Podzámčokom sa totiž uskutočnila imitácia povstaleckých bojov z októbra 1944, do ktorých výraznou mierou zasiahli aj pancierové vlaky vyhotovené vo zvolenských železničných dielňach.
Poľné letisko pri Dobrej Nive je priam ideálne na konanie takéhoto podujatia. Pravda, ak organizátorov nezaskočí počasie. Sobotňajší lejak však rozmočil rovnú alebo mierne sa zvažujúcu lúku, ktorá bola hľadiskom. Keď ňou prešli stovky nôh, zmenila sa na nepríjemné bahnisko. To bolo vari jediné mínus tohto inak vydareného podujatia, hoci niektorí mali výčitky aj k parkovaniu, čo vyplynulo z faktu, že o podujatie bol zrejme väčší záujem motoristických návštevníkov, ako organizátori predpokladali.
Bojovníci v nemeckých a slovenských uniformách a partizáni sa najprv poradili, ako pred divákmi prezentovať boje, ako ich priblížiť v čo najdokonalejšej podobe. Chvíľu trvalo, kým usporiadatelia dostali do bezpečnej vzdialenosti tých divákov, ktorí zaparkovali autá na hlavnej ceste a chceli sledovať nevšedné divadlo z násypu železničnej trate, na ktorej operoval pancierový vlak. Ostrý štart boja sa tým trochu posunul, no väčšina návštevníkov to prijala s pochopením, hoci stáť s hlavou pod slnkom, ktoré tentoraz pálilo so vskutku letnou silou, a s nohami v močarine, nebolo práve príjemným občerstvením. Vyhral ten, kto si obul vojenské kanady alebo zvolil iné podobné obutie. Ani svetlé nohavice neboli múdrym riešením, o čom som sa sám presvedčil, keď okolo mňa prebehli šarvanci v čižmičkách. Tí sa v tom močiari cítili vari najlepšie.
Konečne to vypuklo. Rad nemeckých okupačných vojakov sa pohol smerom na Podzámčok. Všetko pod dohľadom „kanónov“ - teda v tejto chvíli našťastie tými kanónmi boli len objektívy fotoaparátov. Nemci však napokon museli vytiahnuť aj skutočné delo, keďže na pomoc povstalcom prišiel slávny pancierový vlak Štefánik. Nezastavil ho ani nálet troch lietadiel. Chvíľami to síce vyzeralo tak, že Nemci si ho ani nevšímajú, vytrvalo útočili vytýčeným smerom, no chlapi v slovenských „dresoch“ sa im postavili statočne na odpor, vstali zo zeme a sami zaútočili. V nemeckých radoch zavládol zmätok, na mokrej tráve zostávajú ležať „mŕtvi a ranení“, niektorí dvíhajú ruky nad hlavu. Dobojované. Môžeme ísť na pivo, ktoré po takomto športovom výkone určite prišlo každému z účinkujúcich i divákov vhod.
Zo Zvolena na Dobrú Nivu aspoň na tento jeden deň obnovili aj vlakovú dopravu, hoci cena lístka (jeden a pol eura) niektorých zaskočila. Návšteva samotného podujatia bola však bezplatná. Nechýbali bežné jarmočné „atrakcie“ v podobe balónikov a iných čačiek - mačiek či pečených klobás. Ponuka bola bohatá. Záujem bol aj o vyhliadkové lety. Nuž, bojové stretnutie nemeckej skupiny Schill a vojakov 3. taktickej skupiny povstaleckej armády dopadlo celkovo ak nie na výbornú, tak určite aspoň na chválitebnú, za čo treba nadšencom pre takéto historické predstavenie a organizátorom poďakovať. A vlastne treba poďakovať aj počasiu, že nekropilo kraj chladným dažďom, ako tomu bolo deň predtým.
Slovenskí vojaci pochodujú na svoje stanovište. Nepriateľ si ich nevšíma...
Útok sa začína, a to pod dohľadom "kanónov"
Pancierový vlak prinútil okupantov zaveliť na ústup...
Nemci sa vzdávajú. Dobojované. Vojaci z oboch strán môžu ísť spolu na pivo. Keby to tak bolo aj v reálnom živote...
