Na Zvolenskom Pustom hrade býva najživšie počas tradičného výstupu, ktorý sa koná v septembri
V úvode som si dovolil zacitovať prológ z mojej vlastnej knižky o Zvolenskom Pustom hrade, ktorú som vydal pred rokom.
Hoci je na Slovensku viac Pustých hradov, ten Zvolenský je zrejme najznámejší. Systematický archeologický výskum, ktorý vedie od roku 1991 Václav Hanuliak, vyniesol na svetlo sveta artefakty, ktoré nám osvetlili aj niektoré menej známe kapitoly z jeho histórie.
Po chodníku, ktorý sa kľukatí od zimného štadióna zalesneným svahom, som prešiel prvýkrát v prvý septembrový deň roku 1969, teda takmer pred 40 rokmi. Inšpiráciou mi bola miniatúrna knižočka zvolenského historika Pavla Kuku, ktorú som si kúpil v škole za dve koruny. Múry zasypané prachom a zarastené stromami a burinou mi veľa nepovedali. Že tu bol veľký hrad, naznačovala len brána, ktorá sa stala symbolom Zvolenského Pustého hradu.
Odvtedy som vyšiel na Pustý hrad nespočetnekrát. A predsa každá návšteva je akási iná. Najmä keď kráčam sám lesom, do ktorého ticha zaletuje ruch pulzujúceho mesta a frekventovanej cesty, sa myšlienky v hlave prečisťujú a po tom, ako vstúpim za hradby, vynárajú sa predo mnou predstavy o živote, aký tu bujnel pred storočiami.
Prebohatú históriu má starý Zvolenský hrad. Archeológovia podali už mnohé svedectvá, no roboty je tu toľko, že jej bude dosť aj pre ďalšiu generáciu bádateľov a ktovie, čím všetkým nás ešte prekvapia.
Dominantný kopec, ktorý sa vypína nad vodami Hrona, si všimli už ľudia doby kamennej. Rušno tu bolo v mladšej a neskorej dobe bronzovej, keď tu sídlil ľud patriaci do okruhu lužickej kultúry. Z tých čias pochádza z úpätia hradného vrchu nález kamenného kadluba, ktorý naznačuje, že tu mohla byť dielňa na výrobu bronzových predmetov. Rozsiahle pohrebisko so 147 hrobmi z tých čias preskúmal zvolenský historik Gejza Balaša v roku 1954 na tzv. Balkáne, ktorý sa nachádza takisto na okraji Zvolena pod Pustým hradom. Chýrne sú aj zvolenské bronzové poklady. Na prvý (bronzové nástroje, zbrane a ozdoby) natrafili pri kopaní zákopov na jeseň 1944. Výskumníkom sa v 90. rokoch minulého storočia podarilo lokalizovať miesto tohto „partizánskeho“ nálezu a pomocou detektora kovov vyniesli na povrch ďalšie zaujímavé predmety. Ďalší bronzový poklad objavili pri kopaní kanalizácie na Haputke (bývalá horáreň na úpätí hradného vrchu) v roku 1962 a na spomínanom Balkáne o dva roky neskôr.
Archeologické nálezy z Pustého hradu sú súčasťou expozície Z histórie Zvolena, ktorá sa nachádza na prízemí Zvolenského zámku.
Naši slovanskí predkovia po príchode do Zvolenskej kotliny dali prednosť návršiu Hrádok (Priekopa) nad Môťovou (dnes súčasť Zvolena). Tam bolo ich centrum v 9. - 11. stor., teda do čias, kým sa nezačalo s výstavbou Zvolenského hradu. Podľa Anonyma, po mene neznámeho kronikára uhorského kráľa Belu III. (vládol v r. 1172 - 96) tak dal urobiť kmeňový náčelník Borš, ktorý z Tekova prenikal hore údolím Hrona a na mieste, kde neskôr vyrástli mocné hradné múry, vraj ulovil statného jeleňa. Tak sa to aspoň hovorí v povesti.
Základy obytnej veže, ktorú postavili na vrchole hradného kopca v druhej polovici 12. stor.
Hrad to bol naozaj prepevný. Obytná veža, ktorá vznikla zrejme v druhej polovici 12. stor., udivuje ešte aj dnes rozmermi svojich základov (10,8 x 11,7 m) a je pravdepodobné, že mohla mať až osem podlaží. Napriek sile hradných múrov a statočnosti obrancov ani Zvolenský hrad neodolal plieneniu Tatárov v roku 1241. Rýchlo sa však spamätal z ťažkých rán a aj za pomoci kráľa Bela IV. vstal z popola. Kráľ pri jednej zo svojich návštev hradu 28. decembra 1243 obnovil mestské práva Zvolena, ktoré sa stratili, alebo poškodili v ohni bojov. Spomína sa aj staviteľ Pertold, ktorý pochádzal odkiaľsi z Tirolska a za výstavbu hradu dostal ako odmenu blízku dedinu. Roboty tu mal naozaj vyše hlavy, veď hrad sa rozrástol na pevnosť s celkovou rozlohou 7,6 ha (z toho zaberal horný hrad 4,8 ha, dolný hrad 1,2 ha a zvyšných 1,6 ha tvorila spojovacia časť). Vďaka tejto rozlohe nemá Zvolenský Pustý hrad na Slovensku konkurenciu, nuž a lokálpatriotickejšie založení Zvolenčania tvrdia, že väčším je len chýrny Krak des Chevaliers v Sýrii.
Takto pravdepodobne vyzeral vstup do hradu v 13. stor.
Určite to nebola náhoda, že tu vyrástol jeden z našich najväčších hradov. Veď comes - župan, ktorý na ňom sídlil, spravoval odtiaľto rozsiahlu kráľovskú župu, ktorá siahala od údolia Hrona do Turca, na Oravu, až po poľské hranice. Veľké stavebné úpravy hradu sa spájajú s menom rytiera magistra Donča z balašovského rodu začiatkom 14. stor. Bol zrejme zdatným diplomatom. Najprv podporoval snahy Matúša Čáka, no po bitke pri Rozhanovciach (15. júna 1312) sa pridal na stranu nového kráľa Karola Róberta I. z rodu Anjouovcov a pomohol mu v jeho reformách.
Asi takto vyzeral tzv. Dončov hrad v 15. stor. podľa akademickej rekonštrukcie Petra Surovca
Karolov syn Ľudovít I. Veľký tiež rád chodieval do tohto kraja bohatého na vzácne rudy, ale i na poľovnú zver. V roku 1370 začal so stavbou nového zámku na okraji Zvolena, nad ústím Slatiny do Hrona. Vzorom mu boli talianske mestské kastely. To bol silný úder pre starý hrad, hoci ten ešte zohral významnú úlohu aj pri pobyte Jana Jiskru z Brandýsa v polovici 15. stor. Ochranca práv kráľovnej - vdovy Alžbety, resp. jej malého syna Ladislava Pohrobka, sídlil práve vo Zvolene a na starom hrade ubytoval svojich žoldnierov. Pri útoku jeho rivala Jána Huňadyho v roku 1451 hrad vyhorel, ale ako nám ukazuje aj Willenbergova kresba z roku 1599, v čase tureckého nebezpečenstva bola ešte na vrchole hradného kopca okrem zrúcanín aj pozorovateľňa - vartovka, ktorá bola dymom a ohňom spojená s podobnými vežami v Štiavnických vrchoch alebo v okolí Krupiny na jednej strane a s Urpínom (Vartovkou) pri Banskej Bystrici na strane druhej. Údajne tu v tom čase bdeli vojaci z belgického Valónska.
Mesto Zvolen s vartovkou na Pustom hrade na Willenbergovej kresbe z r. 1599.
V ďalších storočiach starý Zvolenský hrad zapadal prachom, zarastal trávou, krovím i stromami. Ten, kto sa sem vybral ešte pred dvadsiatimi rokmi, veľa toho neuvidel. Len brána naznačovala, že tu bolo významné sídlo. Archeologický výskum, na ktorý nadväzovalo zakonzervovanie zachovaných múrov, odlesnenie temena kopca a celkové sprístupnenie areálu (náučný chodník, perspektívny lesopark) dávajú šancu kultúrno-spoločenskému využitiu. Najrušnejšie býva na hrade v prvú septembrovú sobotu, keď sa koná turistický výstup za účasti početných čestných hostí (najmä ak je pred voľbami). Vtedy už starý zvolenský hrad naozaj nemožno nazvať Pustým, ale plným života so stovkami návštevníkov, s muzikou, šermiarmi, pivom, guľášom a ďalšími atrakciami.
Do septembra je, samozrejme, ešte ďaleko, ale Pustý hrad vo Zvolene môžete navštíviť v každom ročnom čase. Najjednoduchší výstup je okruhom po náučnom chodníku, ktorý priemerne zdatný turista zvládne za tri a pol hodiny. Vďaka informačným panelom sa pritom dozvie veľa zaujímavostí nielen o histórii hradu, ale aj o prírode, ktorá ho obklopuje. A z očistených múrov sa otvárajú krásne panorámy s dominantným údolím Hrona, Zvolenskou kotlinou, Poľanou, Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami a inými pohoriami. Prvé značky náučného chodníka nájdete už v centre mesta, na Nám. SNP, ale prvý informačný panel je až pri improvizovanom parkovisku za zimným štadiónom pri ceste k Červenému medokýšu.
Na hrade je síce chatka, ktorú postavilo združenie Priaznivci Pustého hradu v spolupráci s Mestom Zvolen a sponzormi, ale tá slúži predovšetkým archeologickému výskumu a občerstvenie alebo drobné suveníry tu dostanete obyčajne len pri organizovaných podujatiach.
Vraciam sa z ďalšej vychádzky na Pustý hrad. V chladnom dni som na ňom stretol len jednu skupinku, azda rodinku na malom výlete. Otec vytrvalo odpovedal na otázky vari osemročného syna. Vždy mám z takýchto stretnutí dobrý pocit. A hoci nie som zástancom „masoviek“, teší ma aj to, ak sa raz do roka zaplní hradný areál davom ľudí. Mám radosť z toho, že hrad neumrel, že žije.
(Ak by sa niekto mal záujem pripojiť, v sobotu 28. marca ideme na Pustý hrad s partiou turistov. Zraz je o 9. hod. na Nám. SNP pri Valaške).
Z odlesneného Pustého hradu sa otvárajú výhľady do údolia Hrona
