Je tomu už viac ako dvadsať rokov, čo som mal možnosť zastaviť sa pri tomto naozaj originálnom architektonickom diele. Včera som mal dôvod spomenúť si na tú dávnu návštevu, keďže 15. decembra by sa bol tvorca tejto budovy dožil 83 rokov. Zomrel však vo februári 2000 na palube lode Queen Elisabeth 2, na ktorej sa plavil na Nový Zéland.
Friedrich Stowasser, ako znelo jeho vlastné, slovansko-germánske priezvisko, sa narodil vo Viedni 15. decembra 1928 vo Viedni. Kresliarsky talent ho priviedol na Akadémiu krásnych umení, no vydržal tam len tri mesiace. Vybral sa na potulky svetom, ktoré ho zaviedli do Paríža, kde si zmenil priezvisko na čisto nemecké Hundertwasser. Pracoval v ateliéri Reného Brôa v parížskom Saint-Mandé, kde v roku 1953 vzbudil prvýkrát pozornosť svojou špirálou. V jeho filozofii totiž rovná čiara bola „matkou všetkého zla, zdroj uniformity a ošklivosti“, keďže sa v prírode vôbec nenachádza.
Práve príroda bola pre Hundertwassera nevyčerpateľným zdrojom poznania a námetov. Vyjadril to aj vo svojom manifeste v roku 1958. V tom istom roku sa oženil, no toto jeho manželstvo vydržalo len dva roky. O rok neskôr patril medzi zakladateľov akadémie umenia Pintorarium a na odporučenie Siegfrieda Poppeho sa stal mimoriadnym profesorom na Škole výtvarných umení v Hamburgu. Ani tu v sebe nezaprel extravagantného človeka: so svojimi študentmi pomaľoval školu nekonečnou čiarou na protest proti zaužívanej výučbe študentov architektúry. V roku 1960 navštívil Japonsko, kde sa druhýkrát oženil s Yuko Ikewada. Toto manželstvo vydržalo „až“ päť rokov.
Podľa Hundertwasserovej filozofie človek má päť „koží“: svoju prirodzenú pokožku, odev, dom, prostredie, v ktorom žije a celú planétu. Aj tým chcel podčiarknuť svoje silné ekologické cítenie, ktoré prezentoval svojmu naturelu príznačnými spôsobmi: prechádzkou v Adamovom rúchu alebo protestmi proti výstavbe atómových elektrární. V roku 1968 si kúpil loď, ktorú nazval Regentag a tento názov si dal aj do svojho mena, ktoré nakoniec znelo Friedensreich Regentag Dunkelbunt Hundertwasser. O rok neskôr sa presťahoval do Kalifornie, ale keď v roku 1973 navštívil Nový Zéland, zamiloval sa doňho a stal sa jeho novým domovom.
Hundertwasserov nezameniteľný rukopis nájdeme v budovách v Rakúsku i v iných krajinách. Tým najtypickejším je obytný dom vo Viedni, ktorý nesie jeho meno a ktorý dali do užívania 17. februára 1986. Zvláštne sú nielen fasády, ale aj interiér jeho domov. Spomínam si, že na mňa nezvyčajným dojmom zapôsobili napríklad náhrobné kamene, ktoré zasadil do podlahy alebo do stien. K ďalším jeho známym stavbám patrí mestská tepláreň vo viedenskom Spittelau, kostol sv. Barbory v štajerskom Bärnbachu, obnova nemocnice v Štajerskom Hradci a Kunsthaus vo Viedni. V posledných rokoch svojho života sa Hundertwasser venoval aj návrhom knižných prebalov, známok, telefónnych kariet, hodiniek, žetónov a iných praktických vecí.
Foto: Phil Whithouse, R. Duran a H. H. Didden.
