Pochádzal z učiteľskej rodiny v Pliešovciach, kde dnes nájdeme aj jeho pamätnú tabuľu. Za zhromažďovaním vedomostí odišiel na evanjelické lýceum do Bratislavy. Bolo to v čase, keď tam pôsobil Ľudovít Štúr. Patril medzi jeho najlepších a najoddanejších žiakov, účinkoval v študentských slovenských spolkoch, bol pri založení tajného spolku Vzájomnosť a po odchode Ľudovíta Štúra na univerzitné štúdiá do nemeckého Halle v rokoch 1938 - 39 ho nahradil na poste námestníka Juraja Palkoviča, čo svedčí o jeho rozhľadenosti a schopnostiach.
Pronárodná aktivita Benjamína Červenáka sa prejavila napríklad na stránkach rukopisných ilegálnych Vzájomnostných listoch, ktoré redigoval. Písal verše, prednášal o histórii slovanských národov, prekladal a pripravoval do tlače svetské i cirkevné diela. Zúčastnil sa aj pamätnej vychádzky bratislavských študentov 24. apríla 1836 na Devín, kde prijal národné meno Pravoslav.
Najvýznamnejším dielom Benjamína Pravoslava Červenáka je Zrcadlo Slovenska, politicko-výchovný spis, v ktorom sa odrážali názory aktuálnej slovenskej politickej generácie. V ňom zhrnul históriu slovenského národa, vyzdvihol zásluhu Slovákov v kultúrnom a hospodárskom rozvoji Uhorska a vyjadril podporu reformám, ktoré mohli viesť aj k rozvoju slovenského národa. V Zrcadle okrem iného píše: „...střední, t. .j měšťanský, průmyslný, kupecký stav, tento pramen vzdělanosti, štěstí a pravého rozkvětu národů, náležitě se vyvine - že sedlský stav, dosavad pohaněný, podle pochopu svého zkvěte a své určení jak třeba pocítí a v obci dosáhne...“
Červenákovo Zrcadlo Slovenska vyšlo tlačou až dva roky po autorovej smrti, a to zásluhou Jozefa Miloslava Hurbana.
