<!-- @page { margin: 2cm } P { margin-bottom: 0.21cm } -->
K svojmu pomenovaniu prišiel tento hmyz vďaka tomu, že často drží svoje nohy priložené k sebe tak, že to pripomína modliaceho sa, ktorý vzpína ruky k nebesiam. Keď sa však na tie jej nohy pozrieme z bližšia, uvidíme, že sú hroznou zbraňou. Holene i stehná predných nôh sú vyzbrojené ostrými zubami a beda tvorovi, ktorý sa dostane do ich zovretia. Nie je šanca uniknúť a modlivka si labužnícky vychutnáva korisť ešte za jej života. Kruté? Z pohľadu človeka určite. Ale príroda má vo svojej pestrosti aj takéto zákonitosti. V takej chvíli si uľahčene vydýchneme, že modlivka dorastá maximálne tak do ôsmich centimetrov. Inak by to bol tvor hodný námetu na poriadny horor.
Známe sú aj ďalšie vlastnosti modlivky. Napríklad jej dravosť. „Všetci pozorovatelia sú tej mienky, že modlivky sú veľmi divé, krvilačné tvory,“ píše známy zoológ 19. stor. Alfred E. Brehm (1829 - 1884). „V teráriu možno len ťažko chovať samicu spolu so samcom, pretože silnejšia samica sa onedlho stane kanibalom a zožerie samca. Aj v prírode sa veľmi často vyskytne, že samec sa stane svadobným jedlom samice, ako sa to stáva u pavúkov križiakov.“
Nuž, keby bola takúto vlastnosť príroda nadelila aj človeku, pre násilníkov, prepadávajúcich bezbranné devy, by to bol vskutku životu nebezpečný adrenalín.
Modlivka sa živí hmyzom, ale podľa Brehma pristihli ju aj pri tom, ako si pochutnávala asi na osemcentimetrovej jašteričke. Hoci si modlivka pri love nevyberá, či ide z pohľadu človeka o hmyz škodlivý alebo užitočný, v niektorých krajinách si ju záhradkári veľmi cenia, a to dokonca do tej miery, že podnikavci ju chovajú v teráriách a jej vajíčka predávajú záhradkárom, aby im modlivky pomáhali pri ochrane úrody. Hoci niektorí zoológovia vyslovili o tomto spôsobe hubenia škodlivého hmyzu pochybnosti, nemožno odoprieť, že ide o čistý, prirodzený spôsob.
V orientálnych krajinách chovajú dravé modlivky v klietkach a usporadúvajú ich zápasy. Dravosť tohto hmyzu sa totiž prejavuje aj v súboji samcov, keď sa stretnú na jednom mieste, pričom ich agresivita samozrejme narastá, ak je v blízkosti slečna, na ktorú majú obaja chuť. Skôr ako si môžu splniť svoju rozmnožovaciu povinnosť, neľútostne sa pustia do seba a víťaz sa so svojím sokom vysporiada raz a navždy: zožerie ho. Keby vedel, čo ho čaká, až sa mu jeho vyvolená oddá, asi by si to stokrát rozmyslel, podal súperovi na znak zmierenia svoju ozubenú nohu a zašli by si spolu na pivo...
Hoci modlivka zelená na juhu Slovenska nie je ešte príliš vzácnym živočíchom, predovšetkým ničením jej prirodzeného prostredia a používaním pesticídov a herbicídov v poľnohospodárskych a lesných kultúrach je však vytláčaná zo svojho teritória. Pod zákonnú ochranu sa dostala aj preto, že ide o unikátny druh, ktorého severná hranica areálu rozšírenia prechádza aj našou krajinou, a že ide o reprezentanta hmyzu, ktorý žije najmä v tropických oblastiach.
Ja som si modlivku zelenú nafotil včera. Nebolo to na vychádzke do prírody, ale priamo uprostred Zvolena, na Námestí SNP. Ako sa sem tento živočích dostal? Je pravdepodobné, že modlivka je aj obyvateľom vhodných prírodných lokalít v okolí mesta a príjemné slnečné počasie babieho leta vylákalo samčeka na dlhší výlet. Alebo sa sem pohodlne doviezol s nákladom ovocia a zeleniny odkiaľsi z juhu Slovenska. Nie je vylúčené, že to súvisí so všeobecným otepľovaním, na ktoré tento hmyz reaguje rozširovaním smerom na sever, čo bolo pozorované u rôznych živočíchov. Napokon, do úvahy prichádza aj tretia možnosť, že sa modlivka dostala na slobodu z terária nejakého chovateľa.
