Jana z Arku sa narodila 6. januára 1412. Hoci sa tento dátum považuje len za pravdepodobný, isté je, že prišla na svet v ťažkej dobe tzv. storočnej vojny medzi jej rodným Francúzskom a Anglickom. Vyrastala v sedliackej rodine, no zrejme to bolo šikovné dievča, ktoré nadchlo nielen krásou, ale aj odvahou a nedievčenskými, skôr typicky chlapskými vlastnosťami - jazdou na koni či sekaním mečom. Od svojich 13 rokov vraj mala sny, v ktorých počúvala rady svätých a na základe ich hlasov sa vybrala za kráľom Karolom VII. na hrad Chinon, kam sa utiahol pred útočiacimi Angličanmi a ich spojencami Burgunďanmi. Vypočul ju, dal ju vyšetriť komisii, ktorá prehlásila, že Jana je pravá kresťanka a naozaj panna, ako tvrdila, a postavil ju do čela vojska, v ktorom urobila poriadok (napríklad z neho vyhnala prostitútky), a ktoré vyprášilo Angličanov pri meste Orleáns. Právom sa mohla s bojovou zástavou v ruke postaviť po boku kráľa počas jeho korunovácie v remešskej katedrále.
Jana z Arku Ilustrácia www.julca-13.blog.cz.
Úspech Panny Orleánskej obyčajných Francúzov povzbudil, na druhej strane najmä u tých, ktorí sa bezmocne motali po kráľovom dvore, vzbudil závisť i obavy o svoje postavenie. Tak to už v histórii ľudskej spoločnosti chodí. Pri jednom z ďalších bojov padla Jana do rúk Burgunďanom, ktorí ju predali za 10 000 guldenov Angličanom. Zo strategického hľadiska bolo pre nich výhodnejšie prenechať osud odvážnej devy na cirkevný súd, ktorý po dlhom vypočúvaní rozhodol, že Jana je kacírka a čarodejníčka a za takéto prejavy bol v tej inkvizičnej dobe jediný trest: upálenie. Jana z Arku zomrela na hranici v meste Rouen 30. mája 1431, teda ako 19-ročná.
Po krutej smrti sa meno Jany z Arku roznieslo po celom Francúzsku ako symbol odvahy a odporu. Užialená matka sa domohla nového súdneho procesu. Súd v ňom rozhodol, že Jana bola nevinná. Stalo sa tak však až 25 rokov po jej poprave. Katolícka cirkev sa k Jane z Arku vrátila až v 20. storočí. V roku 1909 ju blahorečili, o 11 rokov neskôr ju pápež Benedikt XV. vyhlásil za svätú a v čase Druhej svetovej vojny, v máji 1944, ju pápež Pius XII. v rámci pozdvihnutia protifašistického odboja vyhlásil za patrónku Francúzska.
Krátky pohľad do histórie, ktorý nám umožnila spomienka na 600. výročie narodenia Jany z Arku, je aj ukážkou, ako dokáže byť človek krutý k tomu, kto nezdieľa jeho názor, najmä ak sa k tomu pridá závisť, strach o vlastné postavenie, majetok. Príklady, hoci nie až v takej drastickej podobe, nájdeme aj v nedávnej, ba i v dnešnej dobe a nemusíme pritom za nimi chodiť ani príliš ďaleko.
Jana z Arku sa stála vďačným námetom mnohých umeleckých diel. Zahrala si ju napríklad aj Milly Jovovich. Foto: www.sharkan.net
