Keby som hneď v perexe napísal, že chcem poďakovať Slovenskej televízii, zrejme by väčšina túto moju písačku ignorovala. Ale slovko krv a smrť zaberajú, o čom dobre vedia vydavatelia bulvárnych periodík i televízie rovnakého razenia.
V utorok večer odštartovala STV seriál Život. Príjemné prekvapenie, aspoň pre mňa určite. Je to krásne nahliadnutie do tajomstiev prírody, ktoré nás núti nielen obdivovať, ale aj zamyslieť sa. Mohli sme obdivovať - napríklad - smelosť mladé tučniaka, ktorý vzal na seba zodpovednosť a hľadal cestu ľadovou bariérou, aby sa nakoniec stal korisťou tuleňa, juhoamerickú opicu, ktorá sa k pochúťke ukrytej v tvrdom orechu dostáva použitím kameňa, žabku, ktorá na vlastnom chrbte povynáša do korún stromov svoje žubrienky, aby mohli prežiť, chobotnicu, ktorá sa ukryje v útese, privedie na svet svoje potomstvo a sama pritom zahynie hladom, leopardích súrodencov, ktorí sa spoja, aby spoločnými silami ulovili pštrosa, dravú modlivku, ktorá vzbudzuje hrôzu u živočíchov, ktoré sú od nej menšie, pritom sama skončí na jazyku na prvý pohľad neškodného chameleóna, boj o život uškatca s dravou kosatkou, v ktorom tentoraz veľrybe klapli zuby naprázdno...
Vidíme aj na týchto príkladoch, že v prírode ide o zachovanie druhu a o jeho zdokonaľovanie. Jedinou výnimkou v tomto smere je druh Homo sapiens. Ten dokáže neuveriteľne vynaliezavým spôsobom požierať sám seba. Alebo je to pri nadmernom premnožení prirodzená reakcia a šancu prežiť majú len tie najmocnejšie samce a samice?
Ja viem, podobné filmy vďaka satelitnému príjmu môžeme vidieť na najrôznejších, i špecializovaných kanáloch. Napriek tomu si dovolím tento programový počin našej verejnoprávnej televízie pochváliť. A už teraz sa teším na utorkový večer. Ba v tomto prípade by som uvítal aj to reklamné „dva diely za sebou“.
