„Zakladám stranu VOĽ - vskutku obyčajní ľudia!“ - rozkrikuje sa na balkóne jeden našuchorený vrabčiak. „A aby sme sa presadili aj na medzinárodnej scéne, stačí, keď odstránime diakritiku a bude z nás strana VOL-ov.“
"Čo sa starieš do ľudských vecí? Akí sme my ľudia?! My nie sme ako oni!" rozohnil sa vrabčiak, ktorý sa hojdal na šnúre. "Založme si mi pekne len takú našu malú, vrabčiacku straničku. Malú, ale našu!"
„Kuš, ty zazobanec! Pred 22 rokmi sme stáli v radoch na banány a mandarínky, dnes na múku a cestoviny!“ kričí druhý vrabčiak, ktorý sa vzápätí priznal, že on si na exotické ovocie nepotrpí a preto v zime na rozdiel od tých hlúpych lastovičiek neodlieta do teplých krajov.
„Pred 22 rokmi sme vztyčovali dva pazúry na znak víťazstva - ukazovák a prostredník. Teraz stačí vztýčiť jeden - prostredník! Najlepšie sa však majú predsa len tí, ktorí zostali pri dvoch pazúroch, len prostredník vymenili za malíček!“ kontroval mu sused, ktorého striaslo pri spomienke na mrazivé novembrové dni 1989.
„Však vás tie srandičky prejdú, keď dostanete po paprčiach,“ začvirikal malý vrabčiak.
„Niektorí politici sú ako zo second handu: predajní a bez záruky. Akurát, že to poriadne preháňajú so svojou cenou,“ zašomral jeden namosúrený vrabec a na znak toho, že táto diskusia je neplodná, zamával krídlami a odletel. Spomenul si na vrabčicu, ktorá pracuje v príjemnejšom bordeli, ako je tento balkónový.
„Dajme im to po lopate!“ kričí najviac nasrdený vrabec. „A keď to nepochopia, tak im to lopatou pekne po gebuli...“
„Voľte Schustra, voľte Čiča, zostane vám holá existencia,“ zaškeril sa starý vrabčiak, ktorý napriek skleróze vylovil v mozgu trochu zaplesnutý vtip. „Ale koho voliť teraz, aby sa pointa zachovala a aby sa to aj trochu rýmovalo?“ hodil otázku do pléna a opäť ho zmohol alzheimer.
„Nora, na hrad!“ zaškriekal ako straka ďalší balkónový návštevník. „No, čo, čo?“ pýtal sa vzápätí previnilo. „Veď sa vraví - a doteraz si na tým historici lámu hlavu - že sa nevie hodnoverne dokázať, či Mária Terézia mala veľkú moc alebo moc veľkú. Ja som chcel iba uľahčiť robotu budúcim historikom! Čvirik!“
To som už nevydržal a prišiel som k balkónu. Vrabce sa rozpŕchli, akoby medzi nich prišiel Lenon. Že by som vyzeral ako tí zlí ujovia z bilboardov?
P.S.
Pravdu treba hovoriť žartom.
Kto hovorí pravdu, má mať koňa pripraveného pri vrátach a jednu nohu v strmeni.
Arménske príslovia
