Pomôžem si správou, ktorá sa objavila na internetovom portáli http://zv-podujatia.com/2011/12/26/vianoce-dievcatka-so-zapalkami/. Všetka česť sociálnym a charitatívnym pracovníkom, ktorí ľuďom bez domova alebo inak sociálne odkázaným (nemám rád slovo „neprispôsobivým“) ukázali, že sú v kalendári Vianoce, kedy by sme mali mať k sebe bližšie. Títo obetaví ľudia tak nekonajú len v jeden deň v roku, je to ich dobrovoľné povolanie, poslanie, neraz s odmenou viac ako skromnou, pravda, ak nerátame dobrý pocit, ktorý sa nedá ani kúpiť, ani zaplatiť. Určite im za to patrí vďaka.
Občas prechádzam Jesenského ulicou vo Zvolene, kde sídli charita Marta, a vidím, komu tam podávajú pomocnú ruku. Je smutné, že v dnešnej dobe sú ľudia, ktorí sú vďační aj za tanier teplej polievky. Sú však medzi nimi aj takí, ktorí túto polievku hneď v susednej ulici spláchnu tým najlacnejším vínom v širokom okolí. Ani sa im však nečudujem, keď mnohým zostalo z tej či onej príčiny jediné: Zabudnúť, že vôbec existujú. Majiteľ sa ani netají tým, že upravil ceny - zrejme i kvalitu vína - kvôli tým, ktorí na drahšie vinotéky nemajú.
V uvedenej správe sa objavili aj vety, z ktorých mi je takisto smutno a ktoré ma vlastne znova prinútili pichnúť do osieho hniezda. Citujem: „Za jeden stôl si v ten sviatočný deň sadli všetci aktéri veľkej, neraz životnej, otázky – otázky ľudí v núdzi. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, Vladimír Maňka, vošiel do dverí s obrovskou škatuľou plnou koláčov. S nejedným z prítomných ľudí bez domova sa už stretol a pozná ich situáciu, ich vzlety a pády. Miroslav Kusein, primátor Mesta Zvolen, hovorí: „Mesto má relatívne dobre vybudovanú sociálnu sieť.“
Nič proti tomu, že sa títo páni stretli s ľuďmi, ktorí žijú na najspodnejšom rebríčku čoraz roztvorenejšieho slovenského kastového systému. Mohlo by to byť dokonca chvályhodné, keby... Keby bola za tým štipka úprimnosti, porozumenia, otvorenosti. Bohužiaľ, k tomu, čo sa myslí pod tými čarovnými slovkami, majú - podľa mňa - spomínaní páni veľmi ďaleko. Bolo to divadielko prezentované médiám a cez ne verejnosti. Len sa podívajte, ako sa o vás staráme! Akí sme prajní, dobrosrdeční, veľkorysí, ako sa vieme rozdať! Očakávaná ozvena pohladí samoľúbe zmysly. Čo na tom, že sú to všetko nezmysly? Čo na tom, že už dnes nemajú čas ani na jedného z tých, ktorým sa zaliečali?! Že pribuchnú pred nimi dvere! Že sa ohradia palisádou povýšenosti a neprístupnosti len preto, že ten, kto chce s nimi hovoriť, nemá na svet, ktorý im prináša nezaslúženú hojnosť, rovnaký názor, že nemá rovnakú stranícku knižku, že neprichádza s chlebom a soľou (nehovoriac o inej pozornosti), ale na druhej strane ani s mečom, ale chce - napríklad - aby sa aj tí chudáci, ktorých si raz do roka „všimli“, mohli tešiť nielen na Vianoce, ale na každý deň v roku.
Už dnes sa ich, páni, štítite a vyhýbate sa im ako malomocným! Preto je mi z vás smutno! Keby bolo vaše stretnutie úprimné, v praxi, vo svojej veľkej či malej politike, by ste konali tak, aby na takéto vianočné posedenie nemal kto prísť, aby naň vôbec nebol dôvod. Úprimnejšie - i lacnejšie - je problémom predchádzať, ako ich hasiť, keď už horia veľkým plameňom.
Možno sa teraz, páni, ohradíte, že prispievate na charitu. Ak áno, povedzte koľko a na čo konkrétne a určite nebudem váhať, aby som vás za to pochválil, hoci je to však skôr o tom hasení ako o prevencii, a navyše sa predovšetkým potrebujete ukázať, že na to máte. O nejakých sociálnych pohnútkach, hoci o nich radi hovoríte, veľmi silno pochybujem. Ale len rýdzo percentuálne vzaté, kto dá viac: vy alebo zhrbená dôchodkyňa, ktorá vloží (nie hodí!) pár mincí do čiapky žobráka na námestí? Keďže sú vaše dvere aj predo mnou, naozaj obyčajným človekom, zavreté na desať zámkov, nezostáva mi iné, len svoj názor prezentovať takto, verejne.
P.S. Mimochodom, podpis primátora Zvolena je pod zmluvou, podľa ktorej mesto prispelo v podstate na víkendový výlet úspešného zvolenského podnikateľa do Mníchova „vreckovým“ 5 000 € (slovom päťtisíc eur). Koľko stálo to vianočné posedenie, neviem, ale pochybujem, že by tromflo náklady tohto výletníka.
