Najprv jedna milá spomienka na bývalého kolegu. Bolo to ešte v čase slovenských korún. Prišiel v nedeľu popoludní do redakcie, pozbieral všetky prázdne fľaše a išiel do obchodu. Vrátil sa hrozne nadávajúc sám na seba. „Ja som taký...“ penil. „Pozbieral som fľaše, aby som mal na pivo a jedinú desaťkorunáčku, ktorú som mi dala žena, som nechal v nákupnom košíku!“
Dnes ráno som si náhodou vypočul jednu dôchodkyňu. „Mala som veľké šťastie. Išla som do Lidla a našla som vozík, v ktorom niekto zabudol jedno euro. Mám aspoň na chlieb.“
Bohatstvo vraj nerobí človeka šťastným. Niekomu stačí k pocitu šťastia aj jedno obyčajné euro.