Tisícka, o ktorej hovorila pred televíznou kamerou nešťastná Cigánka, je naozaj slušný peniaz. Ja takú sumu vidím pohromade tak dvakrát do roka, keď makám na zahraničných brigádach. Ale to je môj problém. Nezostáva mi iné, len veriť, že tá tisícka eur tam naozaj bola a že bola poctivo zarobená. Ale pri spomenutí tej sumy som nevdojak nadobudol dojem, že v tých cigánskych osadách zase nepanuje až taká chudoba, ako sa javí na prvý pohľad. Ale čože, veď sú tu Vianoce...
Samozrejme, že mi je ľúto tých, ktorí vyhoreli. Keď tak sledujem televízne spravodajstvo, nie je to však v ostatnom čase žiadna výnimočnosť. Boli aj tragickejšie prípady s obeťami na ľudských životoch, pritom ich nemožno pripísať na vrub blesku či nejakej inej nepredvídateľnej katastrofy, ale predovšetkým ľudskej ľahostajnosti a nezodpovednosti. Pri dodržaní všetkých pravidiel, ktoré sú (alebo by mali byť) samozrejmé pri manipulovaní s ohňom, by aj cigánska chalupa mala prežiť bez toho, aby sa ocitla v plameňoch a zhorela do tla.
Ak spomínaných Cigánov úprimne ľutujem, o niekdajšom odborárskom bossovi a súčasnom primátorovi to už napísať nemôžem. Až taký ľudomil nie som. Viem, že aj on je len človek, ale takú sumičku si ponechávať vo svojej kancelárii... Hm... hm... Pritom nešlo o mestské peniaze, ale o jeho vlastné. Prečo ich mal práve tam a nie niekde v domácom sejfe alebo na účte, to vie iba on sám a zatiaľ to nechce prezradiť. Možno sa časom dozvieme, či chcel za ne nakúpiť vianočné darčeky, alebo či ich tam len tak pozabudol... A možno sa na všetko zabudne a nebude sa skúmať, či tých viac ako jeden a pol milióna korún (to pre tých, ktorí si ešte stále nevedia v rýchlosti prerátať, o akú sumu ide) bolo naozaj jeho, aký bol ich pôvod, určenie atď. Veď je to na prvý pohľad Saktorova osobná vec, i keď nie tak celkom, lebo kancelária nie je jeho domom, ale úradom. Napokon podľa správania sa našich politikov a ich prisluhovačov, tie peniaze majiteľovi asi ani nebudú chýbať. Veď najťažšie je zarobiť prvý milión, potom sa to už sype samo. Najmä ak máme s peniazmi aj významné postavenie. Oboje odborárskym predákom či primátorom nechýba. A zlodej išiel zrejme naisto. Vďaka nemu mnohým normálnym ľudkom tejto našej milej krajiny podráždil žlčník. Aspoň takto, keď si tento malý orgán nemôžu rozhnevať prehnaným vianočným hodovaním.
Ale čože, veď sú Vianoce. Každému, kto číta tieto riadky, prajem, aby ich prežil čo najšťastnejšie a najpokojnejšie.
