V médiách pôsobíš už pár rokov, pracovala si aj v rádiu Ragtime, ktoré je dnes označované za kultové. Aké to bolo rádio?
Jedno z prvých slov, ktoré mi napadne, keď sa povie Ragtime je eufória a zanietenosť. Tiež radosť z muziky, aká dovtedy v slovenskom éteri nebola. Našla sa trojica ľudí, ktorí sa rozhodli, že na Slovensku niečo chýba. Že je tu diera a chcú ju zaplniť. Spravili si koncept a dali všetko a všetkých dokopy. Ja som začala vysielať asi mesiac po začiatku vysielania, dovtedy som bojovala sama so sebou, či do toho pôjdem, lebo som sa strašne hanbila. Vtedajší šéfovia hľadali ľudí, schopných vyberať adekvátnu hudbu podľa formátu rádia. Našli ma v internátnom rozhlasovom štúdiu TLIS na Mladosti. Dosť dlho som tam bola jediná žena vo vysielacom kolektíve, robila som vo dne, v noci - podľa potreby.
Ako s odstupom času vnímaš zánik Ragtimu?
Asi ako prirodzený proces v tom čase a pre takéto menšinové lokálne rádio. Človek fungujúci len ako moderátor do pozadia až tak nevidí, takže nemám žiadne informácie o tom, ako boli v rádiu nastavené obchodné podmienky alebo aké šikovné bolo obchodné oddelenie, ktoré nás živilo. Odišla som z Ragtime asi mesiac a pol pred jeho „skončením" (pred prechodom na B1) v období, keď sa hovorilo, že už sa bude hrať aj Madonna. Keďže som dostala ponuku z Fun Rádia, prijala som ju.
Rádio_FM je s Ragtimom často porovnávané, najmä kvôli hudbe, ktorú hrá. Vidíš tam ty nejakú paralelu?
Možno to vyznie srandovne, ale dovolím si tvrdiť, že nadšenie, pracovitosť a láska k hudbe kolektívu zamestnancov obidvoch týchto médií je takmer identická. Bez nich by sa takýto formát v malej krajine nedal robiť. Rádio_FM je samozrejme väčší kolos. Určite aj administratívne náročnejšie a profesionálnejšie. Tiež je otvorenejšie celému Slovensku, akciám v teréne a klubovej scéne. Pre mňa je to vyšší level.
Ako vnímaš zmeny, ktorými prešlo Rádio_FM?
Človek, ktorý chodí do rádia ako ja, čiže raz za týždeň na dve večerné hodiny a cez deň nemá rádio stále zapnuté, vidí veľa zmien s odstupom. Keď si chystám svoj program Pohoda_FM, počúvam inú hudbu a trvá to dlhé hodiny. Čiže naše rádio vo všeobecnosti nejako extra napočúvané nemám. Mohla by som sa ale vyjadriť k posledným zmenám, ktoré sa odohrali prvého marca. Boli dlhodobo ohlasované ako väčšie a bola som zvedavá - takže som poctivo počúvala. To, čo sa objavilo v éteri prvého marca, sa mi zdalo vtipné a čakala som...V hlave otázniky, že čo Dušan Vančo vymyslel a čo z toho bude. Povedala som si, že nebudem z tých, čo ho bombardujú telefonátmi, lebo vrel celý internet a všetci išli doňho. Rozhodla som sa počkať. No ľudia túto zmenu brali strašne vážne. Je pre mňa prekvapivé a zároveň si veľmi vážim, že Rádio_FM si mnohí ľudia berú takmer za vlastné. V štýle že „je to NAŠE_FM"a „čo ste NÁM urobili s rádiom." Neviem, či toto niekto povie na súkromné rádiá verklíkujúce skladby z vrcholov svetových hitparád. My máme poslucháčov, ktorí si každú zmenu berú veľmi osobne. A to je neuveriteľná pozícia média na trhu. Vyššie spomínaná zmena sa potom z marca za kontinuálnej a z môjho pohľadu dobrej práce v hudobnej dramaturgii preniesla do apríla a odvtedy sa mi hudobný formát_FM úplne že páči. Až na Limp Bizkit a Richarda Mullera. Ale každý máme nejaké výhrady, že? Na všetko.
Ty, ako externá moderátorka, do akej miery žiješ rádiom?
Počúvam ho občas doma, ale hlavne v aute, kde trávim veľa hodín. Buď _FM alebo Slovensko 1 (hádaj od čoho to závisí). Ako som už spomenula, priame prepojenie s rádiom mám slabšie, keďže robím večer a iba dve hodinky týždenne. Pripravujem sa doma, sama, po nociach. Minulý rok som si ale rádio „vypapala" v rámci letných akcií nazvaných Rádio_FM v tvojom meste. Išli sme s dobrými koncertmi slovenských kapiel a afterparties do siedmich slovenských miest a mali sme úspech. Celý projekt som mala na starosti, bol to skvelý pocit z dobre odvedenej práce.
Pracovala si istý čas aj v reklamnej agentúre, čo vravíš na novú reklamnú kampaň?
Zhodnotím ju insitne. Najviac sa mi páči psychiatria. Neviem si predstaviť, či táto kampaň priláka aj nových ľudí, ale držím nám palce. Teším sa na naše billboardy - budú sa dobre vynímať vedľa Kaliňáka a tých ďalších. S kampaňou som spokojná, sú to pre mňa najlepšie spoty tohto roka, čo som videla.
Medzi Ragtimom a Rádiom_FM si pracovala aj vo Fun Rádiu...
Áno, tam som robila nočnú reláciu Telefun, kde mi ľudia volali a smskovali - vyberali si piesne z archívu a písali mi ako sa majú, čo sa im podarilo alebo domrvilo za ten-ktorý deň. Formát tohto programu mi sedel a bavil ma. Občas som moderovala a mixovala reláciu To najlepšie z hudby ako záskok. Z Fun Rádia som odišla cca po štyroch rokoch, po rýchlom rozhodnutí a počas jedného týždňa. Bolo to spôsobené tým, že v rádiu mali nastať zmeny. Mali sme prejsť na pevný formát playlistov, čo by znamenalo, že poslucháč by si nemohol vyberať piesne sám (mohol by venovať len skladbu, ktorá by bola napevno nastavená v playliste). A to už nebol ten formát Telefunu, aký som vedela a chcela robiť. Dala som výpoveď. Nebola som naštvaná, ale v rámci hudby by som sa už vo Fun Rádiu nemala kam hýbať. Začala som robiť v reklamnej agentúre na obchodnom oddelení a po dvoch-troch mesiacoch mi volal nový riaditeľ Rádia_FM Marcel Forgáč, že mi dá dve hodiny vysielacieho času v Rádiu_FM na autorský program. Splnil sa mi malý sen a tak sme sa dohodli. Niekoľko rokov som z agentúry každý utorkový večer doslova bežala do rádia.
Vtedy si začala robiť reláciu Pohoda, ktorá funguje dodnes...
Názov vymyslel Marcel Forgáč, lebo sa mu to slovo hodilo ku mne aj k hudbe, ktorú by som mohla ponúknuť poslucháčom. Pred výrobou zvučky ho so mnou konzultoval, či sa mi páči. Atmosférou mi pripomína "regtajmovský" názov Pod perinou - pre mňa jasná pohodička, nohy hore.
Podľa čoho vyberáš hudbu a hostí do Pohody, ako zostavuješ program?
Hostí mám rôznych, žiaden univerzálny kľúč na ich výber neexistuje. Niekedy pozvem známych aj menej známych DJov zahrať DJ-ský set. Najradšej však mám, keď sa muzikanti sami prihlásia, že chcú prísť ku mne na rozhovor, keď majú niečo nové. Vtedy viem, že majú radi moju prácu. Snažím sa totiž urobiť rozhovor s hudobníkmi tak-nejak po svojom. Je pre mňa fajn pocit ťahať z kapiel všetky informácie, pretože s väčšinou z nich sa poznáme osobne a všeličo na nich viem. Raz sa mi napríklad stalo, keď vydal J.B.Kladivo album so Zagarom a Burlasom, že mi volala Shina zo Slnko Records, že keby sa mi album V rozpakoch páčil, mohla by som Kladiva zobrať na rozhovor. A že Kladivo k nikomu inému nechce ísť, len ku mne. To už považujem za poctu. V prípade, že je Rádio_FM mediálnym partnerom festivalu, párty alebo koncertu, občas príde ako hosť účinkujúci alebo organizátor podujatia. Napríklad už od budúceho utorka začne ku mne chodiť na hodinové návštevy Michal Kaščák a poslucháčom predstavíme jednotlivé pódiá tohtoročnej Bažant Pohody. Čo sa týka hudby, mám autorský program, čiže vyberám si takú, aká sa mi páči. Som jediný filter.
Pohoda_FM má vlastne 2 identity. Klasické vysielanie zamerané na hudobnú publicistiku a „lajfky"...
Presne. Na konci každého mesiaca robíme priamy prenos zo Štúdia č.5, kde zahrá kapela svoj aktuálny koncertný program. Snažím sa pozývať muzikantov, ktorí majú v tom-ktorom roku nový album a ich koncert sa mi páči. Samozrejme, ich hudba musí byť v hudobnom formáte_FM. Táto „lajfka" má tri časti. Koncert, ktorý prenášame do vysielania- naň majú naši poslucháči voľný vstup do naplnenia kapacity sály, potom z rádia pustíme cca 25 minút hudby podľa výberu kapely a treťou časťou je rozhovor. Od júna do septembra prenesieme živé koncerty zo štyroch slovenských miest. Ľudia nás opäť nájdu v teréne. Bližšie informácie budú v najbližších dňoch na radiofm.sk.
Prečo počúvať Rádio_FM ?
Hudba, ktorú inde nenájdeš - slovenská aj zahraničná. Veľké množstvo pestrých hudobných noviniek, kvalitné starinky. Moderátori sú osobnosti s názorom. Kvalitné večerné špeciály. Mixované sety. Stručné spravodajstvo. Dynamika v hudobných informáciách. Rozhovory, príspevky, živé koncerty. Dovolím si tvrdiť, že sme jedineční.
Aký je Vančo riaditeľ?
Pracovne veľmi vyťažený. Nápaditý. Imho má ešte rezervy v personalistike a nedostatok času, inak som spokojná.
Okrem práce v Rádiu_FM robíš aj manažérku kapele Noisecut. Ako vznikla táto vaša spolupráca? Kto koho oslovil?
Takúto prácu som nikdy nerobila, takže by som nikoho takto osloviť nevedela. K spolupráci došlo tak, že som mala Noisecut ako hostí v Pohode_FM Live, asi pred tromi rokmi. Kapela sa mi páčila, párkrát sme sa videli aj na nejakých akciách, pokecali pri bare a zrazu mi chalani povedali, že Biba, mohla by si nám robiť manažérku. Pre mňa to bola vtedy asi taká ponuka, ako keby sa teraz teba niekto opýtal to isté. V tom období som bola cca v polovici materskej dovolenky a nemala som plány ďalej. Stále som im pripomínala, že som nikdy nič podobné nerobila, nemám žiadne skúsenosti a že mám síce ich hudbu rada, no neviem si to predstaviť. Kapela vydržala a vlastne ma k tomu dotlačili s prísľubom, že mi budú pomáhať. Teraz sa z toho veľmi teším, lebo s Noisecutom mám veľmi príjemný život. Vlastne ma zobrali za nehrajúceho člena kapely, čo si veľmi vážim.
Čo všetko spadá pod slovné spojenie manažovať kapelu? Aké sú tvoje aktivity?
Moje aktivity, ktoré robím z domu - cez internet a po telefóne, sú v skratke marketing, manažment a PR. Všetko v jednom. Starám sa o všetky weby, okrem www.noisecut.sk. Cezo mňa sa dohadujú koncerty, termíny, dovolenky, viem o všetkom, čo sa v kapele deje. Tiež chodím na všetky koncerty kvôli zvukovej supervízii. Stručne povedané riadim a šetrím kapele čas.
Noisecut hráva Rádio_FM, sú považovaní skôr za alternatívnu kapelu, no ich piesne by možno boli využiteľné aj v komerčných rádiách. Neťahá vás to týmto smerom?
Žiadne súkromné celoplošné médium Noisecut nehrá. Takže nám je to jedno. Do Rádia_FM patríme, niektoré piesne by sa možno hodili aj do iných okruhov SRo. V komerčných médiách by sme zrejme neprešli v prieskumoch, kde ľudia majú po telefóne (prípadne inak) povedať, či by konkrétnu skladbu chceli počuť v ich obľúbenom rádiu. Skôr by sa mi páčilo využitie Noisecut hudby vo filme a viem si predstaviť aj reklamný spot s ich skladbami. Paradoxom je, že Stanica v Žiline cez dva roky odmieta náš koncert, vraj sme príliš komerční. Nedávno tam ale vystúpili Midi Lidi. Nechápem meter, ktorým merajú. Stačilo by povedať, že sa im kapela nepáči.
Noisecut nie je kapelou, kde by sa jej členovia živili hudbou. Dá sa podľa teba na Slovensku uživiť hudbou?
Mám muža v skupine Vidiek a táto kapela ho dlhé roky živí. Kapela Vidiek sa stala známou po vyjdení platne v roku 1988 a darí sa im doteraz. A Hexákom sa nedarí? Podľa mňa sa hudbou živiť dá, no je to aj o tom, že človek musí byť pracovitý, disciplinovaný a z veľkej časti skromný.
Okrem kapely Noisecut si ešte manažérkou skupín Home Made Mutant a Hugo D´Gen. Sú nejaké rozdiely v tom, ako pristupuješ k jednotlivým kapelám alebo je to už taký stereotyp?
Stereotyp to určite nie je. Noisecut stále považujem za svoju hlavnú kapelu, aj preto, že sú vo svojej tvorbe najviac dynamickí a tiež na Slovensku z „mojich" kapiel najznámejší. Kapelu Home Made Mutant manažujem krátko, takže tam to neviem ešte posúdiť. Vyšiel im nový album, bolo turné a teraz musíme myslieť na jeseň. Možno práve teraz sa ukáže, do akej miery je táto kapela životaschopná. Je super, keď kapela chce koncertovať a Mutantov to baví. Hugo D´Gen je kapela môjho manžela, tam píšem aj texty a je to najmä o dobrom pocite, o eufórií, o láske k hudbe a od závislosti môjho muža stáť na pódiu a hrať na basgitare. V roku 2009 som spolupracovala aj s Novými Mapami, čo bola úplne iná cieľovka. Tam je teraz materská dovolenka a kapelná pauza.
Čo sa ti najviac páči na tvojich kapelách?
Samozrejme hudba. A osobnosti v kapelách. Tiež otvorenosť. A doma by bolo zle, keby som nespomenula, že Hugo D´Gen sa mi páči, lebo sa mi páči „despotický" šéf kapely, spevák a basgitarista v jednej osobe. Mám rada jeho pesničky, som pri ich narodení a dávam im dušu cez texty. Páči sa mi ich nová koncertná zostava. Treba vidieť.
Vravíš, že dôležité je dostať kapelu medzi ľudí, koncertovať. Aké je to pripravovať na Slovensku turné?
Nepovažujem sa v tomto za profesionála, ja som skôr amatér-nadšenec. Keď som pripravovala v roku 2008 prvé turné, sadli sme si s kapelou, vytipovali si mestá a kluby, do ktorých sme chceli ísť. Zdalo sa mi ich málo, tak som ešte dlhé hodiny pátrala na nete po priestoroch na hranie. Turné sme odohrali v kluboch, z ktorých sme asi tri štvrtiny poznali. Takže nebol problém, vždy sme sa vedeli dohodnúť.
Od čoho podľa teba závisí či prídu ľudia na koncert?
Nikto nevie. Je veľa faktorov. Keď robíš turné, väčšinou sa plánuje pol roka vopred a tam už nezvážiš, či bude futbal alebo hokej alebo či budú hrať basketbalisti najdôležitejší zápas v celom vesmíre. V Bratislave je to s návštevnosťou zatiaľ najlepšie, koncerty bývajú aj počas pracovného týždňa. Tiež keď je viac akcií v jeden večer, nebýva problém. Keď má klub dobrý program, ľudia prídu. Ale čo sa týka vzdialenejších miest, to nevieš ovplyvniť ani predpovedať. Nechávam si poradiť od lokálnych ľudí, ktorí svoj región poznajú a vedia, ako to u nich funguje. A potom sa prispôsobíme. V Prešove v piatok, vo Svidníku v sobotu. A tak. Koncertu Zóny A v ten istý deň vo vedľajšom klube sa nikdy vyhnúť nedá.
Prijala by si ponuku na spoluprácu s ďalšou kapelou alebo ti tieto tri stačia?
Neviem si to časovo predstaviť, lebo s „mojimi" kapelami jazdím na všetky koncerty. Kvôli zvukovej supervízií, amatérskemu foteniu a filmovaniu, aj kvôli tomu, že pomáham nosiť veci, viem kde spíme a niekedy, na žiadosť kapely alebo klubu, akcie aj uvádzam.
Žiješ hudbou v podstate nepretržite. Čo ťa v poslednej dobe zaujalo?
Začnem slovenskými. Veľmi sa mi teraz páči singel Afrika od YOUCOCO, teším sa aj na ich nový album, ktorý práve vychádza. Tiež sa teším z celého albumu Tajomný tromf mladosti od Home Made Mutant. Nemá typické piesňové formy, baví ma. Z menej známych slovenských kapiel ma zaujali Velvet Sky a Nourish My Fame. Tiež nové albumy od Múm, Efterklang, Bonobo, Mew, Caribou, Funki Porcini. Tie, čo ma najviac bavili, prezentujem v programe Pohoda_FM.
Aké sú najbližšie plány tvojich kapiel?
Moje kapely majú veľké plány. Noisecut plánuje v tomto roku vydať nový album, robia na nových pesničkách. Bolo by super, keby sme to stihli tak ako chceme, aby sme na jar 2011 mohli ísť na turné už s novým programom. Home Made Mutant vydali album, skončilo turné, v lete budeme hrať jeden festival, Easthetic na Zemplínskej Šírave, inak máme voľno do jesene. Čo sa týka kapely Hugo D´Gen, Kamil vyhlásil, že by chcel tento rok vydať album a ja ho dokopávam, aby sa mu venoval. Pesničky sú takmer všetky hotové, dve čakajú na moje texty, návrh obalu urobila jeho dcéra a koncertná speváčka Nina. Už len dokopať sa k písaniu, ísť do štúdia a dotiahnuť to do konca.
Foto: Katarína Acélová, Bety Majerníková, Šymon Kliman, Barbie Idijot, drsphoto.eu
