Hudbe sa venuješ viac ako desať rokov. Čo bolo na úplnom začiatku?
Nadšenie. Ako asi u každého. Najprv som nútil kamarátov nech si vypočujú moje drum and bassové nepodarky. To ma bavilo tak do šestnástich. Potom som sa posunul niekam ďalej, potom zasa ďalej a potom som už zahodil plejstešn a začal som hrávať z krabíc.
Čo všetko si za tie roky stihol?
Stihol som vydať tri fyzické nosiče, z ktorých žiaľ len jeden bol dostupný na Slovensku. Stihol som remixovať naozaj kadekoho od našich až po zahraničných, od undergroundu až po komerciu a stihol som si odohrať toľko koncertov, až sa mi celá elektronika na dva roky totálne zhnusila.
Čo spraví hudobník, ktorému sa zhnusí elektronika? Kúpi si gitaru?
Nie. Ja som mal gitaru už dlho predtým. Nie je to pre mňa nástroj, ktorý by som uctieval. Nie som taký ten človek, čo má takých tých klasických gitarových hrdinov a uznáva všelijaké nadpozemské techniky hrania. Hrám dvoma prstami väčšinu skladieb. Mňa skôr baví z tej gitary ťahať zvuk, ktorý si vyrobím a ktorý sa už na gitaru ani nepodobá. Takže to má vlastne opäť dosť spoločného s elektronikou.
Isobutane je striktne elektronický, na gitaru hráš v kapele The Ills...
Vtedy, keď sme zakladali Ills (aj keď sme nevedeli, že zakladáme kapelu) ma ešte mašinky bavili veľmi. Ale potom ma to strhlo do toho post rocku a shoegazeu a už sa mi nechcelo mašinkovať. Navyše sa všetci začali elektronizovať a mne to pripadalo hrozne nepríjemné.
Remixoval si piesne Laca Lučeniča, spolupracoval si aj s Vetroplachom, Nocadeň alebo PPE. Ako vznikajú tieto spolupráce?
Spontánne. Buď sa poznáme alebo si napíšeme. Na začiatku bolo vtieranie, potom vyberanie si, potom hľadanie no a potom ťa sem tam niekto cielene osloví. Remixovanie nie je nič špeciálne. Dnes už sú všelijaké súťaže o najlepší remix Radiohead a neviem koho. Remixovať veci je v prvom rade zábava, tam ani tak nejde o spoluprácu.
Track Otaku Husbands Do Trastevere si robil spolu s Teapotom. Bola táto spolupráca v niečom iná?
To si píš. Ja som ju s Teapotom nerobil, ani som pri tom Teapota nevidel. Je to makač, spravil to sám. Tá skladba totiž patrí pod projekt All Slovak Guitar Heroes (v tom názve ako počuješ je kopec irónie). Ide o to, že pár ľudí dodalo krátku nahrávku gitary a pár ďalších ľudí sa s touto nahrávkou vyhralo tak, že vznikli nové skladby. Ja som mal taký krátky loop, čo som nepoužil v The Ills a tak som to šupol Jarovi Piatkovi, ktorý tento projekt vymyslel. Teapot sa ujal môjho samplu a bolo to. Skladba je skvelá, ale z môjho originálu je tam žalostne málo.
Ako vnímaš s odstupom času tvoju tvorbu?
Všetky moje tracky sa akoby delia do období a tracky z toho ktorého obdobia znejú totálne rovnako. Ak sa ale mám na to pozrieť nejako obšírne, tak som spokojný stopercentne iba s jedným albumom. Ten vyšiel v roku 2009 na americkej značke Dreamgrounds.
To bol album Exchanging. Prečo práve ten? Venoval si mu viac času, robil si ho inak?
Robil som ho v mojom doteraz najhoršom životnom období a neskutočne sa vydaril. Vždy keď ho počúvam, demotivuje ma to, pretože nemám pocit, že by som to dnes dokázal urobiť tak, ako vtedy. Je to disk, na ktorom sú tie najlepšie skladby, aké som kedy zložil a tieto skladby tvorili gró mojich setov na každom koncerte pred aj po vydaní tohto albumu.
Ako vnímaš kritiku elektronickej hudby? Vieš, také tie reči, že je to hranie sa s počítačom a podobne...
Ja počítač nepoužívam od roku 2004. Ale jasne, na jednej strane to chápem. Veľa vecí si dnes vypočujem a poviem si, že nechápem, prečo je okolo toho taký hajp, keď sa tá skladba dá urobiť naozaj za pár minút. To sa už dávno netýka len tanečnej scény. Aj pop, aj všetko okolo a za ním, je dnes veľmi minimalistické a surové. Lebo všetci chcú analóg a synťáky a neviem čo a dúfajú, že ich to v dobe, kedy retro zvuk znie fajn, omladí. Na druhej strane ale nesúhlasím, lebo ak niekto robí melodickú pieseň, potrebuje na to hudobné vlohy. Zoberme si napríklad Vespertine od Bjork. Je to sračka? Hudba pre Itčkárov? To sotva. Pretože to je naozaj hudba. Krásna, emotívna a napriek tomu počítačová.
Live act verzus tvorba. Máš radšej živé hranie alebo proces vytvárania, skladania hudby?
Som v bode môjho, ako to nazvať...pôsobenia? Som v bode môjho pôsobenia, kedy naozaj netuším, čo ma baví viac. Už dlho som nehral a hranie som miloval. No moje posledné koncerty boli väčšinou zlé. Alebo som mal jednoducho zlý pocit ja. A tvoriť ma baví, ale tiež som to dlho neskúšal.
Doteraz si vydal tri albumy. Je ťažké nájsť na Slovensku vydavateľa pre takýto žáner?
Je. Ale vydávanie je našťastie pre mňa len také nutné zlo. Totiž- mám rád skladanie hudby, ale neznášam nahrávanie a doťukávanie detailov. Vydaním albumu len dáš ľuďom signál, že si tu. Medzi živými. A nemyslím si, že dnešní ľudia bažia po nákupe albumov. Preto mám väčšinu vecí na stiahnutie zadarmo. No a ak nebažia ľudia po nákupe, tak nebažia ani vydavateľstvá po kvantách upísaných hudobníkov.
Čo ťa baví zo svetovej scény? Máš pocit, že ťa niekto výraznejšie ovplyvnil v tom, čo robíš?
Určite ma veľmi ovplyvnili ľudia z Warpu. Už vo veľmi skorom veku. Potom hudba z jednej hry, hoci to znie dementne. No a potom Cocteau Twins. Neviem, ťažko povedať. Asi ako kedy.
Nedávno si vydal tretí album Pros and Cons of Being out of Control. Predchádzali mu však reči, že chceš s Isobutanom skončiť. Prečo si sa vrátil k mašinkám?
Nevrátil som sa k ničomu. Tracky na tomto albume sú len zozbierané veci, ktoré sa mi v krabiciach nahromadili za jeden a pol roka. Ako vidíš, nebol som príliš kreatívny. Aspoň za posledných pár mesiacov.
Ako dlho ti trvalo nahrať a dať dokopy tento album?
No musím sa priznať, že okrem Tales of snow, Get lost in space a Just in time dear stranger, ktoré som urobil minulý rok v zime, mi skladanie ostatných pesničiek trvalo asi päť hodín dohromady. Ide totiž o skladby, ktoré sa nazbierali pred tými málo koncertmi, čo som mal počas posledných mesiacov. Pred každým vystúpením som si porobil kolotočárske loopy, aby som nehral stále len tie staré veci. Nakoniec z toho ale vyšlo zopár dobrých vecí, aj keď sú monotónne. Napríklad hneď prvá skladba je monotónna. Tam je to ale cielené, pretože by som ten loop vedel počúvať aj celú noc v kuse. Ostatné sú viac menej hodiace sa do konceptu. Niektoré z nich som hral ešte pred rokom a niektoré aj pred dvoma. Je to skôr album poskladaný z koncertného materiálu. Tak dúfam, že sa podarí vybaviť zopár hraní, intenzívne sa na tom pracuje. Rád by som si otestoval pár soundsystémov v nejakých kluboch. Samozrejme nepôjdem sám. Beriem si so sebou seberovného spolubojovníka, ale to ešte nechcem prezrádzať.
V akej fáze si teraz ako Isobutane?
Som vo fáze stagnácie, ale aj vo fáze vôle pracovať na novom. Hlavne som však vo fáze, kedy by som mal prejsť nejaké miesta s týmto novým materiálom a vyskúšať ho na ľuďoch. Uvidíme, snáď sa to čoskoro podarí. Nehovorím, že budem hrávať často. Len si chcem pár miest v nejakej takej zhustenej forme ešte aspoň sem tam obehnúť.
Foto: Filip Drábek
Isobutana nájdete tu:
http://www.myspace.com/isobutane01
http://exitab.exitmusic.org/album/pros-and-cons-of-being-out-of-control
