Aké boli tvoje začiatky s graffiti?
Graffiti som vnímal už ako malý chlapec, pamätám si, ako som videl prvé tagy (podpisy) od MASK-a a MC-ho na klokočinských barákoch a prvé piece (maľby) na klokočinskej poliklinike, ktoré som sa potom snažil doma prekresľovať na papier. To bolo v rokoch 1992-93, kedy som sa v podstate ja sám len učil písať v škole. Veľa a rád som kreslil, popri tom som si všímal tieto prvé graffiti v Nitre a stále som to skúšal aj ja, samozrejme vtedy len na papier. Sprej sa mi do ruky dostal okolo roku 2000, ale svoj skutočne prvý piece som namaľoval v roku 2002. Mnohí z vtedy aktívnych writerov sa dnes už graffiti nevenujú, ale takmer všetci pri niečom výtvarnom respektíve umeleckom zotrvali.
Čo ťa na graffiti najviac baví?
Graffiti má svoju ilegálnu a svoju legálnu stránku. Ilegálne su tagy (podpisy), throw up, bombing (rýchle veci na ulici, zvyčajne s použitím dvoch farieb) a trainy (graffiti na vlakoch). Ja sa venujem legálnym graffiti - piece, ktoré sa snažím vždy skombinovať s prostredím, kde sa nachádzajú. Najčastejšie použitím farieb, využitím konkrétnej plochy a jej štruktúry alebo skombinovaním písma s reálnym motívom - príroda, človek. To piecu dodá zaujímavý nádych, čím sa graffiti dostáva do inej pozície ako maľovanie na ulici. Okrem legálnych stien rád maľujem aj v opustených, rozpadnutých objektoch. Na takéto steny maľujem hlavne pre fotografiu a prostredie, je mi úprimne jedno, či to vôbec niekedy niekto uvidí. Nemaľujem kvôli adrenalínu, maľovanie vnímam ako relax, odpočinok od ostatných povinností. Je to aj pocit, že po sebe niečo zanechávam.
Spolu s kamarátmi si založil zoskupenie Ňetvor. Kedy vzniklo a kto ho tvorí?
Ňetvor tvoríme traja- Ivan Greguš, Juraj Horváth a Ľudo Kmeťo. Všetci sa maľovaniu graffiti venujeme niekoľko rokov. Predtým sme ale maľovali každý samostatne a viac menej pre seba. Skupinu Ňetvor sme spoločne založili v roku 2008, kedy nám napadlo vytvoriť verejne propagovateľnú značku, pod ktorou budeme vystupovať. Ňetvor ale nemá byť iba o maľovaní graffiti, spoločne sa snažíme vybavovať viac legálnych plôch v Nitre, organizujeme jamy (stretnutia writerov za účelom spoločného maľovania), workshopy, vlani sme boli zapojení v organizovaní CityArtFestu - festivalu kultúry a umenia v mestskom prostredí. Veríme, že takýmto prístupom začne verejnosť vnímať graffiti pozitívnejšie, respektíve nebude hádzať graffiti a vandalstvo do jedného koša. Vnímame, že graffiti sa stáva „trendy" a oslovuje čoraz viac mladých, ktorí často svojou nevedomosťou skutočne ničia steny. Našimi aktivitami chceme apelovať aj na túto generáciu a dávať im príklad, že lepšie je maľovať legálne.
Ako funguje vaša spolupráca? Ako to vyzerá, keď začínate pracovať?
Je to rôzne, záleží to od viacerých faktorov. Podľa toho, na akú stenu ideme maľovať (veľkosť, tvar) či ide o našu voľnú maľbu alebo maľujeme na zákazku (vtedy treba zohľadniť aj požiadavky a predstavy žiadateľa). Konkrétne návrhy - kompozíciu, farebnosť, už ale prehodnocujeme všetci traja spoločne. Niekedy sa dohodneme rýchlo, inokedy to trvá dlhšie. Predsa, každý z nás má trochu iný výtvarný pohľad...
Vašu prácu je vidieť po celej Nitre, pred dvoma rokmi ste pomaľovali informačné stĺpy. Aké boli ohlasy?
Pomaľovanie informačných skruží bola naša prvá veľká práca pod značkou Ňetvor. Na spoluprácu nás oslovilo priamo mesto Nitra, vtedy súťažiace o titul hlavné mesto kultúry. Ohlasy som vnímal iba pozitívne a myslím, že tento projekt zaregistrovalo veľké množstvo ľudí a že dopomohol k oživeniu ulíc mesta.
Pomohla vám táto zákazka rozbehnúť ďalšie akcie?
Pomohlo nám to určite k zviditeľneniu sa, s tým samozrejme súvisia aj ďalšie maľovania.
Je rozdiel medzi tým, ako vašu prácu vnímajú ostatní writeri a bežní ľudia?
Writeri sú tiež bežní ľudia :) Myslím, že nie. Bežným ľuďom sa určite viac páčia postavičky, zvieratá a konkrétne objekty. Rozumieme im, uvedomujeme si, že je to pre nich bližšie a vedia to ľahko rozoznať, na rozdiel od (pre nich) možno nečitateľných a im nič nehovoriacich graffiti. Stále sa ale snažíme v našej tvorbe zachovať podstatu graffiti, to znamená pracovať s písmom. Graffiti je v prvom rade o štýle písma a to chceme vždy v našich maľbách vhodne skombinovať s konkrétnymi prvkami, aby v tom aj bežný človek našiel niečo, čo ho osloví. Bez písma by to ale neboli graffiti
Má Ňetvor niekoho, kto ho finančne podporuje?
Konkrétnu finančnú podporu nemáme. Sponzorstvo riešime jedine už pri konkrétnych projektoch. Veľké projekty sa financujú najčastejšie z grantov, keď ale niečo robíme samostatne, tak väčšinou ide iba o sponzorov farieb.
Sleduješ zahraničnú scénu? Je tam veľký rozdiel?
Samozrejme, sledujem. Rozdiel je tam evidentný, ale nemáme sa za čo hanbiť, aj u nás sa už robia veľmi kvalitné piecy, čoraz viac sa organizujú jamy, výstavy a podobne. Mňa mrzí len to, že sa u nás vytratila tzv. stará škola, ľudia, ktorí maľovali, keď som ja len začínal. Napríklad v takom Nemecku alebo Španielsku pokojne stretneš maľovať pri stene writera, ktorý má zjavne cez 30 rokov. U nás je takých vytrvalcov len pár, mladá generácia sa aktívne rozbieha posledné 2-3 roky a čas ukáže kto a ako dlho v tom zotrvá.
Začínal si pred ôsmimi rokmi, zmenil sa odvtedy tvoj štýl alebo spôsob práce?
Štýl sa vyvíja s človekom. Uvedomujem si to vždy, keď sketchujem (kresba graffiti na papier). Stále chcem skúšať niečo nové, niečo spraviť inak, neuspokojiť sa s posledným namaľovaným piecom, nejako ho pozmeniť, tak aby som na ňom zachoval svoj rukopis. To isté môžem povedať aj o spôsobe práce, určite pracujem rýchlejšie, presnejšie a čistejšie ako na začiatku. Svoje na mne zanechala aj škola, mám vyštudovanú úžitkovú maľbu, bol som vedený akademickými maliarmi, čo tiež formovalo môj pohľad na výtvarné umenie a kultúru celkovo.
Graffiti vlna je stále v móde. Je tu niečo, čo ti na nej vadí?
Ako som už spomenul, graffiti sa stalo trendovým. Určite má na tom svoj podiel dnes veľmi populárny žáner hiphop. V graffiti to vnímam tak, že každý chce všetko skúsiť- pribúdajú škaredé tagy a pokusy o graffiti od toyov (začiatočníci), ktorí nemajú rešpekt pre ničím a pred nikým. Svojimi prvoplánovými pokusnými striekancami ničia steny v meste a aj naše maľby. Oni sami to zrejme vnímaju ako nejakú frajerinu. Skúsia si to, a skôr ako stihnú niečo normálne namaľovať, s tým prestanú. Zostávajú po nich len bezcenné pokusy.
Myslíš, že v dnešnej dobe ľudia vnímajú graffiti pozitívnejšie, ako keď ste začínali?
Povedal by som, že ľudia viac začínajú graffiti vnímať ako prirodzenú súčasť mesta a už nie sú takí šokovaní, keď graffiti niekde pribudne. Naše maľby sú samozrejme tiež na inej úrovni, ako keď sme začínali. Dnes sa mi bežne stáva, že sa ľudia dobrovoľne o graffiti zaujímajú, pristavujú sa, keď maľujeme a graffiti si priamo žiadajú.
Vašou poslednou zákazkou je obrovská maľba na stenách obchodného centra v Nitre, kde ste zobrazili starú a novú Nitru...
Maľby sme realizovali na objednanie OC. Pri navrhovaní nám viac-menej nechali voľnú ruku a z viacerých návrhov sa im najviac páčila téma mesto. Kedže chodby bolo treba maľovať dve, chceli sme tejto téme dodať nejaké prepojenie, vzájomný súvis. Preto sme sa rozhodli maľovať dva pohľady na mesto - súčasná architektúra a historické pamiatky. Historickú časť sme spracovali v hnedých a sivých farebných tónoch pre zdôraznenie dojmu historickosti. Ako protiklad sme v súčasnej časti zvolili odvážnejšie, živšie, kontrastné farby. Väčšinu historických pamiatok sme maľovali z fotografií uverejnených v knihe „Nitra na starých pohľadniciach" od Alojza Krčmára. Z dnes už neexistujúcich pamiatok sme použili obelisk na Zobore a priečelie niekdajšieho divadla na Svätoplukovom námestí. Myslíme si, že sa to patrilo ľuďom pripomenúť a možno ich aj prinútiť k zamysleniu, čo to je a kde sa to mohlo kedysi nachádzať. V chodbe s modernou architektúrou sme vychádzali priamo zo súčasných fotografií.
Ako dlho vám trvalo namaľovať tie obrazy?
Špecifické pre túto zákazku bolo, že sme ju celú maľovali po nociach, v priestoroch OC totiž nebolo možné maľovať počas prevádzky. Každú chodbu (31 metrov a 39 metrov) sme maľovali približne 5 nocí, takže to bolo aj dosť fyzicky náročné.
Čo plánuje Ňetvor do budúcna?
Určite nepoľaviť z nastúpeného tempa! Stále tvoriť, maľovať, organizovať a zúčastňovať sa podujatí súvisiacich s maľovaním graffiti, vybaviť ďalšie a ďalšie plochy pre možnosť legálne tvoriť. Chceme dostať graffiti všade kam sa bude dať. Zároveň by som chcel všetkých, ktorí sa o naše graffiti zaujímajú alebo sú jednoducho len zvedaví, pozvať na výstavu „Zakázané ovocie" v Nitrianskej galérii od 17.6.-29.8.2010.
Foto: archív Ňetvor
