Rovnako ako dyslexia, dysgrafia, či iné poruchy učenia aj toto sú diagnózy na celý život. Ako však máme reagovať my rodičia, keď máme doma školopovinné dieťa, s ktrorým si pre jeho diagnózu niekedy nevieme dať rady, lebo to čo platí na naše druhé, či tretie dieťa, na toto neplatí. Máme však dve možnosti.
Prvá možnosť je ponechať dieťa v bežnej základnej škole. Po dohode s vedením školy a na základe lekárskych správ bude hodnotené inak ako ostatní spolužiaci. Ak budeme mať šťastie, tak v triede nebude toľko detí, aby učiteľka nemala čas venovať sa zvlášť našej ratolesti. A samozrejme v spolupráci s nami ako rodičmi, ktorí budeme denne "bojovať" s našim dieťaťom za každé písmeno, príklad, diktát... V rôznych diskusiách na internete som si prečítala aké strasti hlavne pre rodičov a deti, takáto forma štúdia je. A to boli všetko deti na základných školách, takže ako to funguje na stredných si ešte chvíľu počkáme. Mamičky tam žiadali iné mamičky, aby sa podelili o svoje skúsenosti ako to zvládnuť, lebo ony už boli v koncoch. Ako sa potom musia citiť tie deti?
Druhá možnosť je vyhľadať v okolí nášho bydliska, špeciálnu základnú školu (a dúfať, že má dostatok finančných prostriedkov, aby poskytla nášmu dieťaťu plnohodnotné vzdelanie), kde sú učitelia špecializovaní práve na prácu s takýmito deťmi. Ja som si vybrala túto možnosť a po prvom ročníku som dcéru prehlásila. Dodnes to neľutujeme. My ako rodičia nie sme špeciálny pedagógovia, aby sme nášmu dieťaťu doma vedeli vysvetliť učivo, ktoré nepochopili v škole. No také niečo teraz robiť nemusím, lebo dcéra učivo chápe a mojou úlohou je len sledovať, aby sa sústredila pri písaní domácej úlohy na tú úlohu a nie na okolie. Ak je dlhšie chorá, tak nemusím mať starosti a stažiť sa s ňou učiť aj počas choroby aby niečo nezameškala. Po návrate do školy jej učiteľka zmeškané učivo dostatočne vysvetlí a doma už len dorábame pracovné listy. Máme však šťastie na školu, ktorá vďaka sponzorom má dosatok financií aby zabezpečila školský klub detí (inak známy ako družina), či rôzne voliteľné kurzy. No sú školy, ktoré takéto možnosti nemajú. Nie len, že nemajú financie na klub detí, ale ani na - v dnešnej dobe nevyhnutnosť - počítačovú miestnosť, telocvičňu a iné veci dôležité pre plnohodnotné vzdelanie.
Takže ak máte doma diťa s hyperaktivitou, ADHD alebo ADD nezúfajte, naozaj to chce pevné nervy a trpezlivosť, ale nie je to koniec sveta a vaše dieťa nie je preto iné ako ostatné. Potrebuje len iný prístup, takže ak to nejde sprava skúste to zľava.