Aj príroda občas blafuje, na prvý pohľad ako letný deň, v skutočnosti január
Pohľad na rameno dunaja z hainburského kopca
Malá upomienka, na všade prítomnú prácu- logistika
Kúsky ľadu...
Skaly, ktoré sa zachytávali paprsky slnka. Boli teplé na dotyk...
Rozhľadňa, kam sme vyliezli...
Po náročnom výstupe do výhladne, sme patrične vyhladli...
Počas královského obeda, nám spoľočnost robilo opustené hniezdo...
Mohutný strom, v prítomnosti ktorého zo mňa spadne aspoň tona zbytočných myšlienok
Nemohla som len tak nevšímavo prejsť...
stromy nám poslúžili aj ako učebná pomôcka. Videli sme niekoľko stromov, ktoré prehrali svoj boj a začali odumierať. Silnejšie stromy ich zatienili a vytlačili, takto pomali ale isto začali chradnúť, kým ostatné rástli. Zákon džungle platí všade, silnejší prežije :(
Cestou domov, pohľad na Devín.
A potom, už len svalovica po dvadsať kilometrovom pochode, rýchlim tempom a jeden malý kamienok, ako spomienka na ďalší krásný deň.
