Nora-Soul Slížová
Milujem oboch - a to rovnako
Koľkokrát som už počula, že človek nemôže ľúbiť dvoch naraz, že ak niekoho milujete, potom sa po niečom inom ani neobzriete. Ale ja milujem oboch a to rovnako
Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Koľkokrát som už počula, že človek nemôže ľúbiť dvoch naraz, že ak niekoho milujete, potom sa po niečom inom ani neobzriete. Ale ja milujem oboch a to rovnako
Pri pohľade na dvoch pánov, ktorí práve nastupovali do MHD, 61-mi bolo hneď jasné, že sú revízori. Nemýlila som sa. Spoznať ich je veľmi ľahké, majú ten výraz na tvári a pomáha aj to, že na hlave majú len spomienku vlasov. Dnes predviedli, že nie je cestujúci ako cestujúci.
Koľkokrát sme už počuli to večne omieľané klišé, toto je môj život, budem si robiť to, čo ja uznám za vhodné. Počas dospievania sme ním častovali rodičov, aspoň poniektorí z nás. Mali sme túžbu kráčať po vlastnej ceste...
Niekedy sa prizeráme samým sebe a nechápeme, prečo sa správame, tak ako sa správame. Naše postoje, pocity a činy nezodpovedajú našim hodnotám, sme znechutení sami zo seba. Aj takto by sa dal opísať môj včerajší deň...
Hlavu mala sklonenú nad svojím výkresom. Cítila ako ju opúšťa všetká odvaha a začínajú jej horieť lícia a triasť ruky. Cítila sa hlúpo a želala si, aby nakreslila niečo iné.
Dnešný deň, ktorý by mal byť štátnym sviatkom, je opäť len dňom voľna. Dôvodov je hneď niekoľko. Primárne nejasnosti ohľadne SNP, nakoľko to vlastne bolo slovenské a nakoľko ruské. A toto ma opäť inšpirovalo k zamysleniu o nás Slovákoch.
Každý chce byť šťastný. Aby to dosiahol, musí predovšetkým vedieť, čo vlastne šťastie je. Jean-Jacques Rousseau. Je mnoho piesní a umelcov, ktorí sú dobrí. Niektoré skladby sú dokonca výborné, potom sú však skladby, ktoré sú viac než akordy, noty a slová. A táto, vás rozhodne chytí za srdce
Správy o tom, ako si teenageri siahli na život kvôli kyberšikane, sú na dennom poriadku. Sociálne siete čelia možným žalobám, že nezabránili takýmto príspevkom. Nesú však skutočne sociálne siete zodpovednosť v takýchto prípadoch?
Kde sú hranice toho, čo je normálne a tým, čo už normálne nie je? Kde je tá hranica, kedy máme zasiahnuť a kedy sa nemiešať ? A možno nerešpektovanie hraníc vedie k extrémom, ktorých na Slovensku pribúda v každej oblasti. A možno práve tá prílišná tolerancia a nemiešanie sa je bumerang, ktorý nás vždy zasiahne na citlivom mieste.
To, že starnem je do oči bijúce, pretože sa pozastavujem nad vecami, ktoré by mali byť normálne a mne to až také normálne nepríde, dokonca sa mi to ani nepáči. Tak, ako tento vystrihaný, policajný fičúr..
Niektorí ľudia majú charizmu. Očarí vás už samotný ich úsmev. A keď rozprávajú o tých najobyčajnejších veciach, stále máte ten pocit, že načúvate neobyčajnému človeku. Aj ja som včera mala tú česť...
Na mesto sadla tma. Ťažká, hustá a vláčna tma, ktorá priala ľudom s pochmúrnou náladou. Ulice sa pomaly vyprázdňovali, v niektorých oknách sa ešte svietilo, ale s pribúdajúcimi minútami sa svetlá zhášali, svietilo sa už len kde-tu. Mesto sa ponorilo do spánku. Pridal do kroku.
V posledných dňoch nadobúdam presvedčenie, že Slováci majú veľké medzery ohľadne adekvátne ohodnotenej práce. Priemerné platy na Slovensku zaostávajú za minimálnou mzdou v okolitých krajinách. Tisícky mladých, aj starších ľudí, sú nútení opúšťať krajinu kvôli decentnému zárobku. Toto je však jedna strana mince, tá druhá je ešte nezmyselnejšia, pretože ľudia majú pocit, že za priemerný výkon by mali dostať nadštandardné ohodnotenie.
Pred nejakým týždňom som podala inzerát v ktorom som hľadala doučovateľa, ktorý by pripravil dieťa na prijímačky do 8 ročného gymnázia. V inzeráte som uviedla mesto, ktoré je vzdialené od Bratislavy 50km. Domnievala som sa, že sa na inzerát ozvú študenti, ktorí uvítajú zopár eúr naviac, kedže v okolí Galanty nie je zrovna najľahšie nájsť si dobre platenú brigádu. Ukázalo sa, že som sa mýlila. Pretože buďto ľudia nemajú záujem o dobre platenú prácu alebo ignorujú vaše požiadavky
Prechádzala som popri ňom, radostne si poskakoval v záhrade na okraji železnej vane. Nedokázala som prejsť popri ňom len tak bez slova, tak som ho pozdravila a pochválila jeho krásu.
Dni moderného človeka sú si takmer podobné ako vajce k vajcu. Sem-tam je potrebné vymeniť baterky v budíku, alebo v niektorom inom ovládači. Zvykli sme si, povzdychy máme načasované buďto ku káve, alebo až keď zatvoríme za sebou dvere nášho bytu. Ale, máme aj svoje dobrodružstvá a nikdy nevieme, kde na nás číhajú. Moje bolo v stredu....
Jediné slovo, ktoré vedeli povedať po anglicky bolo: inglíš a potomsme sa a už len na seba usmievali. Potrebovali sa uistiť, či nastúpilina správny vlak, mali namierené do Berlína. Po chvíli sa vrátili ausadli sa v mojom kupéčku.
Niekedy je situácia taká absurdná, že vám neostáva nič iné ako prepnúť sa do dobrodružného režimu v ktorom absurdita je vnímaná ako dobrodružstvo. A v našich končinách príležitosť sa naskytne hneď ako vykročíte z domu.
Mnohí z nás v určitej etape svojho života, dospeli do bodu, keď si povedal, že ďalší deň je nad jeho sily. Bolesť, smútok a zúfalstvo prevalcovali nádej a často aj pud sebazáchovy. Toto bol príbeh aj tohto mladého muža...
Siahal mi ledva po plecia, možno by mal o pár centimetrov viac, keby sa mohol narovnať. Dlaň mal plnú drobných, ruka sa mu triasla.