Minulý týždeň som strávila pár dní zo svojou neterou v Blave. Navštívili sme spolu Bibianu- detský dom umenia, kde sa jej veľmi páčilo.
Mali tam výstavu vláčikov a architektúru.
Deň bol úspešný o čom svedči aj táto fotka.
Dovolím si tvrdiť, že celodenná práca v záhrade nie je tak vyčerpávajúca, ako venovať sa takémuto drobcovi. Dokonca som dvakrát prehrala v pexese, čo mi riadne nabúralo môj tvrdo vymakaný selfimage. Ale, ten úsmev, keď vyhrala stál zato
Piatok mi však napadla "čudná" myšlienka, keď sme boli pri fontánke. Porozprávala som jej, že ak hodí mincu do fontánky a niečo si pri tom bude želať, môže sa jej to splniť. Na moje prekvapenie ju tento nápad nadchol oveľa viac, než keď poviem poukladaj si veci, obleč si pyžamko. Tak som vydolovala z vrecka nejaký ten cent a Magy nasadila seriózny obličaj. Inštinktívne vedela, že so želaniami sa neradno zahrávať. Po pár minútach, už presne definovala svoje želanie a môj ťažko zarobený cent letel do fontány a ona šepkala vetru " želám si bieleho koníka, takého ozajstného".
Cestou domov mala Magy plnú hlavu práce, najviac ju však trápilo ako bude toto želanie zabalené. Priznám sa chvíľami som nevedela skryť svoj úsmev. Doma každému vykladala, že ona bude mať bieleho koníka. Ja som len trpezlivo opakovala, že ja neviem kedy sa jej toto želanie naplní, ale možno to tak skoro nebude. Tak ak by niekto z vás mal navyše bieleho koníka, také ozajstného, tak neváhajte. Magy, už bude vedieť čo sním. Ale, to som aj ja zvedavá, ako bude zabalený :-)
