Detské očká žiarili. Malými prštekmi ukazovali na kopu darčekov pod stromčekom, aha vidíš to je moje, lebo je modré“ „ To bude zas moje, lebo to je ružové“ Konečne nadišla tá chvíľa, hlavný chod Vianoc, rozbaľovanie darčekov. Osvietený vianočný stromček bol zatienený iskrami a žiarou, ktoré vrhali detské očká.
Dom sa zaplnil radostnými pokrikmi, či povzdychmi. Ale aj spontánnymi hláškami.
„Mňa asi porazí! “Štvorročný Adrián, keď sa konečne dopracoval k obsahu darčeka. Neveriacky skúma svoj darček, akoby nechcel veriť svojím očiam. Zoberie ho do rúk a pozdvihne pred seba, nechápavo krúti hlavou. Boli to rifle.
Šesťročná Meaggi. Rozbalila si svoj šiesty či siedmy darček. Bola to kniha, už druhý krát. Ľudové rozprávky, krásne ilustrovaná. Tak si povedala, škoda mrhať darčekom a nechať ho ležať prachom. Ani som sa nestačila nadýchnuť a už stála predo mnou a podával mi knihu, so slovami „ toto dám tebe, ja už mám dve“
Náš dvadsaťpäťročný pri rozbaľovaní posledného darčeka. „TY NIE SI NORMÁLNA. “ Rozbalil si baterky, ktoré som mu zabalila zvlášť k MP3
Vidíš Santa, čo všetko máš zas na svedomí., keď si nedať povedať.
