Na pár vecí sa v živote nedá zabudnúť. Detstvo hoci je len krátkym obdobím v živote, spomíname naňho celý svoj život. Na tie bezstarostné dni, popretkávané nepríjemnosťami aj bolesťami. Moje detstvo je plné spomienok na Teba, na spoločné chvíle. Na chvíle keď som bola bezmocná odkázaná na tvoju pomoc, aj na chvíle keď sa obrátilo. Najprv si kŕmila a kúpala ty mňa neskôr ja teba. Tieto chvíle patria medzi smutno-veselé v mojich spomienkach. Smutné pre tvoj neľahký osud a veselé, lebo stačilo málo k tomu, aby ťa človek potešil. Tešila si sa keď som dostala dobrú známku v škole, to sa však nedalo porovnať s tým, keď som ti narúbala drevo a nanosila uhlie. Neuveríš, ale takmer po tridsiatich rokoch mám pred očami knihu z ktorej si mi čítala. A nebojsu....
Chýbaš mi veľmi, aj keď sa mi darí alebo nedarí. Chcela by som aby si na mňa bola hrdá, že som niečo dokázala, alebo sa ti vyžalovať a vyliať svoj smútok. Niekedy ma mrzí, že neviem byť taká silná a odvážna ako ty. Že neviem čeliť životným výzvam tak ako si ma to ty učila. Ani po toľkých rokoch nechápem ako si mohla byť taká silná. Ako si dokázala zmieriť smrťou svojho prvorodeného. Vychovávať dvojročnú dcéru, keď po porážke si zostala paralyzovaná takmer celý rok a následne na polku tela. Smrť svojho manžela, a tvoj mnohoročný smútok. V ušiach mi znejú ešte tvoja slová ako popisuješ svoje detstvo, mladosť, vojnu smutne ale bez horkosti. Ako hovoríš o strádaní, krutosti ale aj o šantení. Ja som počúvala a snažila si predstaviť si tvoj svet, vzdialený tak veľmi hojnosti v ktorom som vyrástla ja. Ale niečo sme mali predsa len spoločné, tvoj otec sa v niečom podobal tvojmu zaťovi.
Stále ťa ma pred očami ako sedíš na dvore a pozeráš sa ako kúpem psíkov. Bolo ich deväť malých vlčiačíkov. Každé jedno si pomenovala, prasiatko, černoško, guľôčka. Keď je mi najťažšie v živote spomínam na to, ako si ma budila, hladkala si ma po tvári a prihovárala si sa mi. Keď zatvorím oči dokážem cítiť tvoju dlaň na svojom líci. Vždy, keď spomínam na teba si uvedomím, že život mi predsa len dal niečo krásne, dal mi teba, babku, to najlepšie čo ma v živote stretlo.
What is it about grandparents that is so lovely? I'd like to say that grandparents are God's gifts to children. And if they can but see, hear and feel what these people have to give, they can mature at a fast rate. ~Bill Cosby
Čo je na starých rodičoch tak milého? Chcel by som povedať, že starí rodičia sú božím darom pre deti. A ak môžu len vidieť, počuť a cítiť, to čo im títo ľudia môžu dať, môžu rýchlo dospievať. Bill Cosby
Zajtra máš narodeniny. Tak všetko najlepšie, vždy ťa budem ľúbiť....
