Čítam si dnešné správy, najprv mám chuť sa smiať, keď sa dočítam, že Francúzky premiér pokazil zábavu svojim ministrom a zakázal im na rokovania prilietať v súkromných tryskáčoch. Potom ako zistil, že minister Joyandet vytiahol z vačku Francúzov 116 500 EUR, lebo sa súrne potreboval premiestniť na konferenciu v Martiniku.
Ale smiech ma rýchlo prešiel. Stačilo si prečítať správy o tom, ako dvaja mladici poliali benzínom nohu 13 r. chlapca a následne mu nohu zapálili. Jeden z nich si to natáčal na mobil. Keď si nasýtili svoju sadistickú dušu chlapcovu nohu uhasili a pustili ho domov.
Polícia mladíkov vyšetruje a hrozí im jeden až tri roky väzenia.
Nuž tak si kladiem otázku, na čej strane zákon stojí? Koho chráni a komu sa vysmieva do tváre? Trinásťročný chlapec je podľa mňa dieťa. Dieťa, ktoré by malo byť chránené rodinou ale aj štátom. Leda tak v rozprávke. Lebo naše zákony a zákonodarcovia usúdili, že týranie dieťaťa predsa nie je závažný zločin. Skúste ukradnúť nejakú starú rachotinu, odsedíte si pár rokov len tak sa zapráši. Ale sadistický čin vykonaný na dieťati preto sa vždy nájdu poľahčujúce okolnosti. Mladíci si odsedia jeden rok a potom sa vrátia, určite vo väzení svoj sadistický čin oľutujú a prídu sa chlapcovi ospravedlniť, možno tento krát už z dvoma kanistrami benzínu.
Ak sa nad týmto zamyslím, je mi zle. Obracia sa mi žalúdok. Nedokážem pochopiť ako niekto môže podporovať sadizmus. Lebo rok alebo tri v base nie je trest ani zďaleka primeraným trestom za sadizmus, a obzvlášť, keď sa jedná o dieťa.
Je povznášajúce žiť v krajine, ktorá, keď vám podpália dieťa, pošle páchateľov na rok do väzenia. Tak aspoň máme opätovne potvrdené to, kto na čej strane stojí. Zákony tejto republike sú bezpochyby na strane sadistov a zločincov.
