Helsinky sa mi hneď zapáčili, malý podiel vtom mal aj taxikár, ktorý nás mal doviesť do hotela, púšťal si Johnnyho Casha. Country hudba mi ľahodí, vytvára príjemnú atmosféru. Tak sme si so šoférm pospevovali.
Cesta do hotela nám trvala asi 20 minút, mesto pôsobilo pokojným dojmom. Nápisy vo fínštine ma rozosmiali, také dľhe slová som ešte nevidela. Nádej že fínština je podobná maďarčine sa razom rozprchla.
Jediné sklamanie bolo, že v hotelovej izbe som mala len sprchový kútik, žiadná vaňa. Ale bonus si hotel u mňa získal že za 15 euro sme si mohli kúpiť kartu na wireless internet pripojenie. Ubytovali sme sa, vybavili najnutnejšie telofonáty a za pár hodín sme sa vybrali do mesta na večeru. Kolegyňka je fanúšikom morských jedál , tak sme sa zhodli na reštauracii kde sa dá aj okrem morských jedál aj niečo iné vybrať. Ešte stále neviem prísť na tajomstvo tohto kulinártsva, okrem tuniaka mi nič iné nechutná.
Večera bola príjemná v atmosfére talianskej reštaurácii. Pri večeri sme striedali rozhovor o zajtrajších jednaniach a aj niečo zo súkromia. Dozvedala som sa že moja kolegyňka Jo. Popri svojej práci študuje v Londýne filmové umenie, ak všetko pojde podľa plánu jedného dňa bude režisérka. Okolo desiatej sme sa vybrali späť do hotela. Mesto bolo krásne osvietené. Neviem prečo ale uličky mi pripomínali s niečím bratislavu. Prešli sme vôkol obrovského chrámu, pôsobil dojmom kde sa história zmieša s prítomnosťou.
Nasledujúcí deň naše jednanie bolo úspešné. Každá strana odchádzala s dojmom že dosiahla vylepšenie. Ja som si znova uvedomila aké zaujímavé je zastupovať veľku, medzinárodnú spoľočnosť. Pri jednaniach často pociťujem rešpekt partnerov, nie len voči svojej osobe ale aj k firme ktorú zastupujem.
Po jednaniach sme rozhodli s Moskovskými kolegamy že na letisku sa spolu najeme. Jedlo bolo docela chutné, ja som si vybrala kura na nejaký čudný spôsob. Kolega si po jedla doprial pivo. Mam docela rada pivo, ponuku fínského piva som však odmietla z otázkou “ fínské pivo? “. Kolega sa usmial a ešte chvílu si ma doberal, s napodobňovaním môjho výrazu tváre. Prekvapenie , že mňa slováka ponúka s niečím takým ako fínské pivo, zmiešané s pohŕdaním, čo dobré može byť na fínskom pive. Ako veľmy som sa mýľila som zistila o pár hodín v lietadle. Po jedle som si poprosila pivo, stewardka mi podala pivo LAPIN KULTA, tú istú značku ktorú som odmietla na letisku. Nechcelo sa mi veriť, chutnalo výborne. Presne chuť ako ušitá pre moje chuťové bunky. Myslím si, že podobné sa nám stáva aj v inej oblasti života. Niečo, niekoho odmietneme v presvedčení, že presne vieme aké to je, bez toho aby sme to skúsili.
